Medzi ne patria tieto štyri hrady - Šebeš, Čabraď, Sivý Kameň a Pajštún. Poďme sa bližšie pozrieť na ich minulosť.
Hrad Šebeš
Hrad sa nachádza v nadmorskej výške 529 metrov s predchodcom v drevenej verzii z 13. storočia. Išlo o hrádok Havran združujúci rytiersky rád obliekajúci sa do čiernych krojov. Vieme, že rytier Synak získal okolie od uhorského palatína Omodeja Abu v období okolo roku 1307.
Kamenný hrad postavený na kopci Mačací kameň do roku 1315 so zmienkou v donačnej listine kráľa Karola Róberta z roku 1315 patril do roku 1491 rodine Synakových. Vďaka vnútorným nepokojom a vzopretí sa niektorých šľachticov kráľovi Žigmundovi dočasne prišli o majetky, ktoré získali späť v roku 1401. Získali ich späť vďaka istému Šimonovi, ktorý sa zúčastnil boja s Osmanmi pri Nikopoli.
K ďalším majiteľom sa dočítame na portáli hrady-castles.estranky.sk: „Kráľ Vladislav ho potom daroval mestu Košice, zanikol v roku 1550, keď ho obyvatelia Prešova vypálili. Majitelia hradu totiž nemali dobré vzťahy so susedným mestom Prešov.“
Majitelia nemali dobré vzťahy s Prešovom, čo skončilo na súde v roku 1475. Ani vtedy sa ho nepodarilo vyriešiť. Hrad bol v roku 1528 dobytý v mene Prešova prešovskými drábmi, čím podľa časti zdrojov zanikol. Jeho zánik je datovaný najneskôr do roku 1550. Vtedy bol hrad vypálený obyvateľmi Prešova. Od začiatku 17. storočia je hrad ruina. Nesmie chýbať povesť, ktorú si môžeme prečítať na tomto odkaze.
O zachovaných častiach a rozdelení brala píše stránka sdetmi.com: „Hradné bralo je dnes rozdelené na nádvorie, východnú vežu a západnú vežu. Viditeľné je murivo a časť pôvodných hradieb.“ Rok 2012 má dôležitý význam v rámci hradu. Začala intenzívna obnova hradu. Pomohol tomu projekt Obnovy hradov. Bližšie informácie k obnove hradu nájdeme na tomto odkaze.
Na celoročne prístupný hrad sa dostaneme bez poplatkov. Auto je možné zaparkovať priamo pod hradom. V roku 2014 bol otvorený náučný chodník k hradu s dĺžkou 500 metrov a prevýšením 70 metrov s piatimi zastávkami.
Hrad Čabraď
Nachádza sa v nadmorskej výške 305 metrov nad údolím rieky Litava, ktorá obteká hrad na troch stranách. Výstavba prebiehala počas 13. storočia. Spolu s prvou písomnou zmienkou pochádzajúcou z roku 1276 vieme, že slúžil ako jeden z ochranných hradov na cestách vedúcich do banských miest.
Medzi vlastníkmi boli kráľ Karol Róbert, hoci za vlády kráľa Žigmunda Luxemburského mal viacerých majiteľov. Napríklad ho vlastnil magister Frank zo Sečian (získal ho od uhorskej kráľovnej Márie), no bol mu odobraný kráľom Žigmundom (rok 1387), ktorý mu dal ako náhradu hrad Šášov. Po ňom hrad získal dvoran Leustach v roku 1390. Išlo o dar od kráľa Žigmunda, ktorý bol vymenený za hrad Sivý Kameň s Jánom Pasztóm a Ladislavom Kakašom.
Zo stránky hrady.sk vieme o ďalších významných udalostiach: „Počas vojnových udalostí (bojov o Krupinu) pevnosť zrejme plnila funkciu predsunutého oporného bodu Jána Jiskru. V listine z r. 1462 sa prvýkrát objavuje pomenovanie Čabraď („castrum Chabrad“).“
16. storočie znamenalo pre hrad niekoľko problémov:
- rok 1547 - Melchior Balass ho násilne obsadil,
- rok 1549 - hrad bol vážne poškodený po dobývaní cisárskymi vojskami, ktoré viedol Mikuláš Salm,
- na slabo opevnenom hrade, ktorý mohol byť korisť Turkov, začali v roku 1585 opevňovacie práce a rozšírenia - tie mal na zodpovednosti a viedol Giulio Ferrari.
Turci hrad napadli v rokoch 1585 a 1602, no odolal, vďaka čomu boli banské mestá ochránené pred expanziou. Rok 1622 znamenal ďalšiu zmenu. Hrad získal Peter Kohári, ktorého rodina vlastnila tento objekt do zániku. Ten urýchlil požiar v roku 1812. O povestiach a legendách si môžeme prečítať tu a tu.
V súčasnosti ide o verejnosti prístupnú ruinu, ktorú sa snaží obnovovať Združenie Rondel. Medzi zrekonštruované časti hradu patrí napríklad vstupná brána. O tom, ako sa dostať na tento hrad, si môžeme preštudovať na tomto a tomto odkaze.
Hrad Sivý Kameň
Hrad postavený okolo roku 1330 postavili kasteláni Bojnického zámku Mikuláš a Ján z materiálu so základom zo sivého kameňa ako ďalšieho úradníckeho centra. Zaujímavosťou je správa hradu bánom Giletom a jeho synmi s titulmi „castellany de Bajmocz et Kesseloko“. Dozvedáme sa o tom z listiny z roku 1352.
Hoci bol vlastnený viacerými rodmi, v roku 1430 ho získal kráľ Žigmund Luxemburský, ktorý ho o rok neskôr daroval Gregorovi Majthényimu a jeho dedičom za zásluhy v boji proti Turkom.
Medzi ďalšie udalosti a vlastníkov môžeme zaradiť:
- rok 1524 - hrad vyhorel,
- neskôr patril medzi záujmy stavovských povstaní Betlena a Františka II. Rákociho,
- postupne sa z neho stala ruina,
- majitelia v Podhradí využili ruiny ako stavebný materiál domov.
O povestiach a legendách o hrade si môžeme prečítať na tomto a tomto odkaze.
V súčasnosti sú ruiny prístupné bezplatne počas celého roku. Pri doprave autobusom môžeme vstúpiť v Podhradí buď pri menšom námestí alebo obchode s potravinami, odkiaľ sa k hradu dostaneme za cca 15 minút. Auto si môžeme zaparkovať pri potravinách.
Hrad Pajštún
Hrad nachádzajúci sa v nadmorskej výške 486 metrov slúžil od 13. storočia ako jeden z ochranných hradov severozápadných hraníc medzi Českom a Uhorskom.
O istej dôležitosti píše portál pajstun.sk: „V prvom rade strážil najdôležitejšiu cestu, ktorá viedla z Brna, cez Holíč, Malacky, Stupavu a Lamačským sedlom ústila do Bratislavy. Význam tejto starej cesty stúpol koncom XIV. storočia. V roku 1373 vydal Ľudovít I. povolenie, aby tadiaľto mohli prichádzať obchodníci z českých krajín.“
Ako kráľovský hrad je spomínaný od roku 1273 s najstaršími majiteľmi, ktorí vlastnili tiež Stupavu, do ktorej sa neskôr vrátili. Prvá písomná zmienka pochádza z roku 1271. K histórii majiteľov a udalostí súvisiacich s týmto hradom si môžeme spomenúť:
- 14. storočie - hrad vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka,
- rok 1526 - vymreli predchádzajúci majitelia, vďaka čomu sa hrad dostal do rúk Serédyovcov a Salmovcov,
- roky 1592 až 1867 - postupne ho vlastnili Pálfiovci a Károliovci,
- polovica 18. storočia - po vyhoretí hradu (požiar vznikol po zásahu bleskom) bol čiastočne opravený a naďalej využívaný,
- rok 1809 - demolácia Napoleonskými vojskami a premena na ruiny,
- do roku 1945 do vlastnili Károliovci.
Povesti a legendy o tejto pamiatke, ktorá je v súčasnosti zrúcanina, si môžeme prečítať na tomto a tomto odkaze. Hrad je voľne prístupný pre verejnosť bez poplatkov. O tom, ako sa dostať na hrad, sa dočítame tu a tu.
Zdroje: sarisskahradnacesta.sk, severovychod.sk, hrady-zamky.sk, hrady-castles.estranky.sk, sdetmi.com, najmiesta.sk, naucnechodniky.eu, hrady.sk, slovago.sk, globalnews.sk, vyvetrajsa.sk, megaubytovanie.sk, blog.relaxos.sk, trencinregion.sk, batovany.sk, miribord.com, pajstun.sk, Wikipedia, bratislavaregion.travel, hrady-zamky.sk, topvylet.sk, regionzahorie.sk
