Tiež si bližšie prejdeme známe hradisko Molpír.
Čo sú hradiská
Hradiská sú opevnené sídla, resp. terén opevnený múrom alebo valom. Pred valom bola často umiestnená priekopa. Ich výskyt je datovaný do praveku (od mladšej doby bronzovej), protohistorického obdobia (kultúra bez vyvinutého písma, no opísaná v písomnostiach iných kultúr) alebo včasného stredoveku.
V minulosti boli najstaršie ohradené sídla v období neolitu. Postupne mali s obrannou funkciou ďalšie, medzi ktoré patrili napríklad administratívna. Niektoré boli len dočasne osídlené v časoch, keď slúžili ako útočiská. V rámci terénu existovali nížinné a výšinné hradiská.
Ich počet stúpol v období lužickej kultúry. Halštatská doba mala tiež svoj význam. Výšinné hradiská tvorili geograficky pevne ohraničený systém. Keltské oppídá (opevnené útvary mestského typu; Bratislava, Nitriansky Hrádok, Zemplín) vznikali na území Slovenska v laténskej dobe (koniec 2. storočia pred Kristom).
Hradiská sa taktiež vyskytovali aj počas slovanského obdobia v ranom stredoveku - toto obdobie bolo nazývanie hradištné obdobie podľa staršej literatúry. K veľkomoravským hradiskám na území Slovenska môžeme zaradiť napríklad Nitru, Devín a Svätý Jur.
Ako spomína portál ukm.ff.ukf.sk o najstaršej písomnej zmienke o slovanských hradiskách: „Najstarší záznam je uvedený vo Fredegarovej kronike a súvisí s bitkou medzi Dagobertovým a Samovým vojskom na mieste zvanom Wogastisburg. Podrobnejšie správy o hradiskách máme z 9. storočia. Informuje nás o nich tzv. Bavorský geograf.“ Vznik tohto diela je datovaný do približne obdobia rokov 815 – 817.
Stavali ich na strategických miestach - tie najdôležitejšie boli na hlavných cestách a v blízkosti riek. Išlo o mocenské, výrobné, cirkevné a obchodné. Zároveň tvorili a boli obrannou kostrou obranného systému. Na rovine boli vodné toky alebo močaristé a jazerné prostredie využívané ako prirodzená ochrana. Tá bola posilnená výstavbou opevnení s dômyselnou konštrukciou.
Zatiaľ čo na Slovensku išlo napríklad o Nitru, na území Moravy išlo napríklad o Mikulčice a Uherské Hradiště-Staré Město. Nachádzali sa tu napríklad obydlia kniežacej vrstvy, sýpky a kostoly, pri ktorých boli cintoríny.
V rámci menších hradísk, ktorým vládli veľmoži - župani, boli na Slovensku napríklad Ducové a Pobedim. Hradiská s výhľadom na okolie mali strážnu funkciu. Medzi nimi bol napríklad Devín.
Na Západnom a Strednom Slovensku boli v období Veľkomoravskej ríše hradiská, ktoré môžeme vyčleniť so štyrmi základnými funkciami, ako spomína portál hradiska.sk:
1. „Centrálne opevnené sídliská so sídliskovými aglomeráciami predmestského typu, priamo podliehajúce správe kniežatstva.
2. Lokálne správne centrá územno-administratívnych celkov.
3. Hradiská s dominujúcou vojenskou a strážnou funkciou.
4. Refúgiá.“
Refúgiá boli útočné hradiská nachádzajúce sa hlavne v ťažko prístupnom horskom teréne. Obývané boli v časoch vojenského ohrozenia. Taktiež neboli archeologicky zistené stavebné práce fortifikačného charakteru.
Slovanských hradísk je na Západnom a Strednom veľké množstvo. Medzi nimi sa nachádzajú napríklad: Bíňa, Bojná, Devín - hrad, Dolný Kubín - Veľký Bysterec - Trniny, Istebné - Hrádok, Klátová Nová Ves - Šance, Majcichov - Valy, Teplý Vrch - Hradište a Zvolen-Lieskovec-Hrádok.
Hradisko Molpír
Rovnomenné výšinné hradisko sa nachádza na kopci Molpír v obci Smolenice. Ide o jedno z najvýznamnejších nálezísk z halštatskej doby (staršia doba železná). Najintenzívnejšie bolo osídlené v čase prelomu 7. a 6. storočia pred Kristom.
Hradisko na rozlohe 12 až 14 hektárov bolo zložené z troch nádvorí, ktoré boli chránené valmi. Ohľadom nálezov sa spomína na Wikipedii: „Impozantné opevnenie bolo postavené z voľne kladeného kamenia, spevnené násypmi a drevenými konštrukciami. Našli sa tu základy veží, opevnených brán a okrúhla bašta. Z vnútornej strany najvyššieho opevnenia bol pristavaný rad obytných drevených zrubov.“
Taktiež na akropole, ktorá bola najlepšie chránená, boli rady terás s obydliami, kultové miesto vytesané do skaly (202 x 6 m) s tromi obetiskami (ohniskami). Ľudia žili v akropole a na hornom predhradí. Domy postavili zrubovou konštrukciou na kamenných podmurovkách.
Vďaka archeologickým nálezom vieme, že hradisko bolo centrom moci koncom 8. storočia a v prvej polovici 9. storočia. Medzi príslušníkmi elity boli ostrohy typické pre západný štýl.
Uskutočnilo sa viacero archeologických výskumov. Už v rokoch 1890 a 1895 smolenický farár N. Sándorfi preskúmal polohu Molpíru. Medzi jeho nálezy patria podľa portálu hradiska.sk: „Zistil opevnenie troma obrannými múrmi, praveké osídlenie, preskúmal 23 hrobov stredodunajskej mohylovej kultúry zväčša s mohylovým násypom.“
Hradisko bolo skúmané v období rokov 1963 až 1971 Siegdrid Dušekovou, s ktorou od roku 1967 spolupracoval Mikuláš Dušek. V rokoch 1970 až 1972 Siegrid Dušeková odkryla 15 mohýl s 51 birituálnymi hrobmi. Taktiež boli nájdené zlaté drôtiky a urnové a kostrové hroby s početnými početnými keramickými a bronzovými prídavkami (nože, britvy, šperky).
V súčasnosti je hradisko voľne prístupné.
Zdroje: ukm.ff.ukf.sk, Wikipedia, hradiska.sk, dobrodruh.sk, archeologiask.sk, kulturnecesty.sk
