Vystriedali sa v ňom viacerí vlastníci - či už to bol kráľ, Thurzovci, Esterházyovci alebo iné významné osobnosti. O tomto a ďalších zaujímavých informáciách nám porozprával architekt Rastislav Petrovič, predseda Občianskeho združenia VODNÝ HRAD.
Než bol postavený súčasný kaštieľ, na jeho mieste stál hrad pri brode cez rieku Váh. Vznik hradu od prvej budovy je datovaný do 11. storočia, hoci plnohodnotná fortifikačná kamenná stavba bola postavená až na prelome 11. a 12. storočia. Za akými účelmi bol postavený daný hrad?
Predpokladá sa, že tam bolo už skoršie osídlenie, respektíve tam stála staršia stavba, hrádok alebo hradisko vo Veľkomoravskej dobe. Po obsadení tohto územia starými Maďarmi a vzniku Uhorského štátu bol vybudovaný kamenný hrad, najprv kamenná veža (donžon). Hrad sa postupne rozrastal. Každopádne už v 12. storočí tam stála kamenná stavba, čo je doložené. Predpokladá sa, že tam mohla byť už v 11. storočí.
Okolo išla dôležitá diaľková cesta, ktorá prechádzala cez Sereď a Šintavu. Bol tu brod cez Váh, kde sa vyberalo mýto. Bol z toho príjem pre kráľovskú pokladnicu. Hrad slúžil na ochranu tohto brodu a dôležitého prechodu na diaľkovej ceste.
Kto boli jeho prví vlastníci? A čo ich okrem brodu zaujalo na Seredi a Šintave?
Počas Uhorska to bol kráľ, ktorý bol vlastníkom. Hrad bol spravovaný kastelánmi. Kráľ ho ako majiteľ potom za zásluhy alebo služby prideľoval šľachticom. Alebo keď Žigmund Luxemburský potreboval peniaze na svoje zahraničné výpravy, tak ho dal za peniaze do zálohy. Kým nebola záloha vyplatená, tak ho mali šľachtici, ktorí mu požičali peniaze.
Ktoré budovy boli postavené ešte v rámci hradu? Čím boli charakteristické? Napríklad od 14. storočia.
Na prelome 14. storočia a 15. storočia sa predpokladá obdobie najväčšieho rozkvetu stredovekého hradu. Vieme to vďaka tomu, že sa z roku 1423 zachoval opis hradu. V tom čase Bratislavská kapitula spísala objekty hradu, vďaka čomu vieme, aké budovy v ňom boli. Vieme, že v strede hradu stála mohutná hradná veža, obohnaná vnútornou hradbou. Za ňou bol ešte palác, kuchyňa, pekáreň, kaplnka a studňa. V severnej časti hradby bola veža s bránou, ktorá viedla do tzv. vonkajšieho hradu, kde boli hospodárske stavby. Z juhu bola veža s bránou, cez ktorú sa vstupovalo do samotného hradu.
Aké boli dôvody na prestavbu hradu Thurzovcami a Esterházyovcami? A v akých obdobiach prebiehali tieto stavebné úpravy?
Thurzovci ho získali od kráľa Ľudovíta II. v roku 1523. Vlastnili ho až do roku 1636, kedy vymreli po mužskej línii. Potom sa hrad stal kráľovským majetkom. Od roku 1639 ho mali v zálohe Esterházyovci, od roku 1642 ho mali v dedičnej držbe.
Keď ho získali Thurzovci, išlo o obdobie neskorej gotiky a ranej renesancie, čiže hrad si potrebovali prebudovať v štýle, ktorý bol v tej dobe najnovší a prispôsobiť si ho svojim požiadavkám. Tri roky po tom, ako ho získali, došlo k bitke pri Moháči.
Turci ohrozovali Uhorsko, a tak Thurzovci museli pristúpiť aj k opevňovacím prácam. A tie sa vyvíjali tak, ako sa vyvíjala delostrelecká a obranná technika. Hrad postupne opevňovali a prispôsobovali novým požiadavkám. Čo je známe, že za Stanislava Thurzu došlo k veľkej prestavbe stredovekého hradu na modernú protitureckú pevnosť.
Esterházyoci získali hrad a Šintavské panstvo v roku 1639, a táto rodina ho vlastnila až do pomedzia rokov 1850 až 1860. Ako sa menili ich potreby na bývanie a obranu, tak sa menili aj požiadavky na prestavby hradu a neskôr kaštieľa. Keď hrad prestal plniť strategickú vojenskú funkciu, opevňovacie stavby postupne zbúrali a časť hradu prestavali na kaštieľ.
Zaujímavosťou bola hviezdicová hradná priekopa. Čo viedlo k práve tomuto tvaru priekopy?
Toto nie je náhoda. Vyplýva to z geometrie a požiadaviek na pevnostné stavby. Z toho projektantom pri konštruovaní bastiónovej pevnosti vznikla hviezdica s tými priekopami. Projekty protitureckých pevností u nás navrhovali a stavali zahraniční odborníci, ktorých si k nám z Talianska pozval cisár.
V protitureckom období bol okolo starého opevnenia vybudovaný vonkajší okruh so štyrmi bastiónmi. To zväčšilo plochu hradu na 120 x 120 metrov. Aké prvky obsahovalo toto opevnenie?
Bolo to trochu väčšie. Dnešné predné krídlo kaštieľa je prestavané západné krídlo tzv. vonkajšieho hradu. To má dĺžku 130 metrov. Keď si zoberiete, že od kaštieľa alebo krídla hradu bola na každú stranu medzera a hradba, tak je to aspoň150 metrov, čiže minimálne 1,5 hektára bol areál novovekého hradu, vnútornej pevnosti. Pevnosť bola 4-bastiónová, okolo bola vodná priekopa, po obvode mala zemné násypy. Do pevnosti sa vstupovalo cez ravelín (hrotitý ostrov v priekope) po drevenom moste. A celé to malo tvar hviezdice.
Aké boli dôvody prestavby štvorbastiónovej pevnosti na kaštieľ a zániku pôvodného hradu? Ten bol postavený najprv v renesančnom štýle, než prišla prestavba na barokový štýl.
Dôvody prestavby som už spomínal. Pevnosť mala obranný charakter. Bola postavená proti Turkom. Keď pominulo turecké nebezpečie a skončili proticisárske povstania, o pevnosť sa už tak nestarali. Ako píše Matej Bel vo svojich Notíciách, hrad pred polovicou 18. storočia nebol spôsobilý k prípadnej vojne, hradby a bašty sa rozpadávajú a priekopa bola zarastená.
Keď pevnosť stratila význam, postupne hradné objekty búrali.
Na zachovanom pláne zo začiatku 19. storočia je vidieť, že čosi z tej pevnosti v tom čase ešte stálo. Až klasicistická prestavba kaštieľa zmietla stopy po hrade, no posledné stopy, priekopu a val je ešte aj dnes vidieť v teréne za amfiteátrom.
V kaštieli by sme našli 64 miestností a chodieb, medzi ktorými boli napríklad Letný salón, Žltý a Knižničný salón (s 1032 knižnými titulmi), Strieborná izba a herňa. Aké boli osudy vnútorného zariadenia kaštieľa? Vieme, že sa až na pár výnimiek veľa toho nezachovalo.
Tých 64 miestností bolo v kaštieli v roku 1850, kedy župná komisia robila súpis majetku Karola Esterházyho, ktorý bol v konkurze.
Prvý pokus o rabovanie kaštieľa bol už na konci prvej svetovej vojny, ale k tomu nakoniec nedošlo.
Počas druhej svetovej vojny, tým, že bol majiteľ židovského pôvodu, tak mu to Slovenský štát, vojnová Slovenská republika zobrala a predala novému majiteľovi.
Keď vypuklo SNP, tak sa tam ubytovali Nemci, ktorí si tam zrejme niečo zobrali, o čom sa hovorilo. Potom prišiel front, Červená armáda, Rusi si tiež niečo zobrali. A to, čo tam zostalo, to si zobrali miestni občania a možno aj niektorí z okolia.
Z tých vecí sú zachované len drobnosti. V Striebornej izbe odkladali napríklad príbory, porcelánové servisy a sklo, z ktorých máme v múzeu pohár a taniere. Čo je zaujímavejšie je šesť obrazov, Petrohradské veduty. Ide o barokové maľby s pohľadom na cársky Petrohrad.
Údajne ich získal brat Františka Esterházyho Mikuláš, ktorý bol za cisárovnej Márie Terézie veľvyslancom na cárskom dvore v Rusku a tam ich získal ako svadobný dar. Keď sa vrátil z diplomatických služieb, doniesol ich do Uhorska. Túto sériu vedút tvorilo 12 obrazov.
Keď si Esterházyovci začiatkom 19. storočia delili majetok, tak časť obrazov previezli do Serede a časť zostala v Čeklísi, v dnešnom Bernolákove. Zaujímavé je, že tie zo Serede akoby zázrakom nikto neukradol a prežili druhú svetovú vojnu až do súčasnosti. Môžeme si ich pozrieť na mestskom úrade. Tie, čo boli v Čeklísi, sa záhadne stratili alebo boli zničené. Nevieme.
Architektonická podoba kaštieľa v súčasnosti je v klasicistickom štýle. Aké dôvody viedli k prestavbe do tohto štýlu?
Z klasicistického štýlu sa zachovali nejaké prvky, ale je tam vidieť veľa zmeneného najmä po vojnovej prestavbe. Vtedy bol kaštieľ dosť necitlivo zmodernizovaný. Zmizli tiež nejaké časti kaštieľa. Počas klasicizmu bola na nádvorí ku kaštieľu pristavaná vyhliadková terasa a exteriérové schodisko.
Keď po vojne prestavali kaštieľ na sídlo Okresného národného výboru, tak to zbúrali. A čo viedlo k prestavbe z barokového kaštieľa na klasicistický? Zmena architektonického štýlu, podľa ktorého sa začiatkom 19. storočia stavali budovy aj tie šľachtické.
Ktorí z vlastníkov hradu a neskôr kaštieľa patrili medzi najvýznamnejších?
Môžem spomenúť kráľa Žigmunda Luxemburského. Zdržiaval sa tu v 14. a 15. storočí. Z ďalších majiteľov to boli Thurzovci a Esterházyovci. Napríklad Alexej Thurzo mal v Uhorsku vysoké funkcie, podobne ako Stanislav Thurzo, ktorý bol palatínom, čo bola medzi šľachticmi najvyššia možná funkcia. V podstate to bol druhý človek po kráľovi, čiže keď kráľ nebol prítomný, tak zastupoval kráľa v rámci rokovaní a podobne.
Takisto Esterházyovci, napríklad v 17. storočí palatín Mikuláš Esterházy, jeho syn Pavol, neskoršie knieža. V 18. storočí to bol František Esterházy, uhorský kancelár u Márie Terézie. Išlo o vysokých kráľovských funkcionárov a vysoko postavených členov spomínaných rodín.
Pri kaštieli sa nachádza anglický park. Čo všetko sa v ňom nachádzalo v minulosti?
Dnes sa už toľko nepoužíva pojem anglický park. Skôr sa používa pojem prírodno-krajinársky park, lebo anglický park mal pripomínať výsek krajiny. Zámocký park v Seredi je trochu výnimka, lebo parky v tomto štýle mali aj nejaké stavby alebo jazierko. Napríklad v Dolnej Krupej máme jazierko, grottu (umelo postavenú jaskyňu), obelisk či sochu. Toto v Seredi nemáme. Takéto objekty sa tu ani nespomínali.
Čo v ňom nájdeme v súčasnosti?
Po vojne, keď sa to tu zoštátnilo, tak pre vtedajších funkcionárov, ktorí o parku rozhodovali, čo s tým, to nemalo až taký význam ani hodnotu. Dnes areál parku, ktorý mal rozlohu vyše 8 hektárov, je rozparcelovaný tak, že časť zaberajú tenisové kurty, v časti je bývalé detské dopravné ihrisko, ktoré sa po roku 1990 sprivatizovalo a je to súkromný majetok. Veľkú časť parku zaberá amfiteáter. Zvyšok je park, ktorý je ako mestská zeleň prístupný verejnosti.
Jeden z bastiónov bol obnovený medzi rokmi 2009 až 2013. Čo všetko v ňom bolo obnovené? Ako prebiehala rekonštrukcia?
Pri bastióne, ktorý je súčasťou kaštieľa, bola staršia hradná brána a bastión slúžil na ochranu tejto brány. Postavený bol okolo roku 1550. Sú tam zachované kazematy, čo je vnútorný priestor, kde bolo sústredené vojsko. Z bastióna sa strieľalo, sú tam zachované aj dva páry delostreleckých strieľní a našlo sa tam historické grafity vojaka Kaloczyho.
Bastión stratil v 17. storočí vojenský význam, a tak bol začlenený medzi obytné stavby. Priestor na prízemí sa síce používal ako sklad zbraní, ale na poschodí boli už vybudované obytné priestory, ktoré využívali Esterházyovci. Priestor bastiónu je najstarší interiér, ktorý sa z bývalého hradu Šintava zachoval.
V bastióne sa obnovila jeho predsieň a spomínané kazematy, čo je vnútorný priestor zaklenutý mohutnou klenbou, ktorá leží na takmer 4 metre širokých obvodových múroch a na troch mohutných pilieroch. Je to úžasný priestor. Jediný takýto na Slovensku. Bastión sa používa na kultúrno-spoločenské účely - bývajú tam koncerty, divadlá, prehliadky, výstavy, koštovky a podobne.
Kaštieľ sa v posledných rokoch začal intenzívnejšie rekonštruovať. Istou zaujímavosťou bolo nájdenie kruhovej pece počas archeologického výskumu v roku 2022. Čím je zaujímavá táto pec?
Našli sa tam tri pece. V časti v blízkosti amfiteátru bol v suteréne obmurovaný priestor, kde pamätníci tvrdili, že tam bude vstup do tajnej chodby. Predpokladali sme, že tam bude buď zasypané schodisko alebo iný priestor.
Keď tam robili archeologický výskum, tak sa tam našli dve pece určené pre sladovňu. Táto prestala fungovať v polovici 19. storočia, kedy postavili nový pivovar a sladovňu na dnešnej Pivovarskej ulici. Priestor využili tak, že nad zasypanými sladovníckymi pecami postavili novú kruhovú pec na pečenie napr. chleba, mäsa a koláčov. A táto sa tam zachovala spolu so sladovníckymi pecami.
Po dohode s terajším nájomcom bude táto pec prezentovaná ako archeologický objekt. Je prekrytá bezpečnostným sklom, na ktoré nájomcovi prispelo Občianske združenie VODNÝ HRAD.
Aké ďalšie zaujímavosti sa podarilo nájsť? Čím sa vyznačujú?
Myslím, že pece boli naposledy najzaujímavejší nález z tohto hľadiska. Už v minulosti tam boli robené ďalšie výskumy. Počas pamiatkového výskumu z roku 1982–83, z ktorého pochádza analytický stavebný plán kaštieľa zistili, že seredský kaštieľ je pozostatok Šintavského hradu. Je to kaštieľ, ktorý nevznikol na zelenej lúke.
Keď sa na plán pozrie niekto, kto vie čítať stavebno-historické analýzy, hneď si všimne zvláštnosť, že je tu kaštieľ a v ňom nejaký bastión, ktorý v bežnom kaštieli nemá čo existovať.
To už bola indícia, že keď robili ten výskum v roku 1982, že nerobia výskum kaštieľa, ale výskum Šintavského hradu, o ktorom sa nevedelo, kde presne je. Zistilo sa, že sa už dlhé roky nachádza v Seredi. Na pláne červená farba znázorňuje najstaršie časti, zatiaľ čo žltá úplne najmladšie.
Občianske združenie VODNÝ HRAD, ktoré je späté s kaštieľom, má ako jednu z priorít záchranu kaštieľa. Aké sú ďalšie priority tohto združenia?
My sme síce malé združenie, ale so širokým záberom. Okrem kaštieľa, sa venujeme histórii mesta a okolia, produkujeme a podporujeme aj kultúrne akcie v meste. Sme trochu iné oproti tým, ktoré opravujú hradné zrúcaniny. Kaštieľ našťastie nie je zrúcanina.
Odkedy sme vznikli, iniciujeme, cez mesto ako majiteľa a vlastníka, aby sa s tým kaštieľom niečo robilo. A aj my sme sa podieľali na niektorých projektoch, ktoré mali vyústiť do obnovy strednej, najstaršej časti kaštieľa. Je škoda, že napriek prideleniu troch veľkých dotácií (európske peniaze, nórske fondy a peniaze z ministerstva kultúry) vo výške okolo 3 a pol milióna eur na obnovu kaštieľa sa tieto z rôznych príčin nevyužili.
Kaštieľ najprv patril štátu, v roku 1993 ho dostalo mesto. Vtedy sa prestala financovať obnova kaštieľa, ktorá bola rozbehnutá ešte v roku 1986. Mesto sa odvtedy o kaštieľ príliš nestaralo. Po roku 1990 bolo obdobie privatizácií, kedy starý kaštieľ nikoho nezaujímal. Vtedy došlo k veľkému chátraniu a devastácii, pretože bol kaštieľ opustený a otvorený. Bývali tam bezdomovci a devastovali to tam a nielen oni.
Až neskoršie sa podarilo, že kaštieľ sa uzavrel. Naše združenie v roku 2009 naštartovalo etapu, kedy sa začalo s obnovou bastióna a vedľajšieho priestoru v južnom krídle. S myšlienkou obnoviť bastión a priľahlé priestory kaštieľa prišiel, žiaľ, dnes už nebohý podpredseda nášho združenia a prvý riaditeľ mestského múzea v Seredi Július Matis. A tak sa v roku 2012 podarilo zrekonštruovať aspoň bastión. Ten je prístupný verejnosti, hoci len v rámci akcií.
Čo je problém a doteraz sa to rieši s mestom, že do kaštieľa (a bastióna) neboli privedené inžinierske siete, okrem elektriny. A tak ľudia, ktorí tam chodia na akcie, tam nemajú toalety, a tak potom behajú kade-tade po parku. Okrem toho tam chýbajú aj priestory pre sociálne zázemie, napr. pre účinkujúcich či vystavujúcich.
Čo všetko sa už združeniu podarilo vykonať?
Od kedy sme vznikli, robili sme osvetovú činnosť, historické prednášky, vydali sme publikácie o kaštieli, kostole a meste, kalendáre s historickými pohľadnicami a pomohli sme mestu aj s prvou historickou monografiou Sereď – dejiny mesta.
Aj niektoré naše prednášky boli vydané ako samostatné publikácie. Podieľali sme sa na organizovaní troch historických konferencií a na vzniku Mestského múzea v Seredi (v roku 2004), s ktorým naďalej spolupracujeme. Mnohé akcie a výstavy tu vznikli aj v spolupráci s nami, napr. o poklade z Cukrovarskej ulice, o seredskom rodákovi architektovi Silbersteinovi - Silvanovi, z histórie Hubertu a i.
S podporou seredského cukrovaru sme obnovili dvorovú fasádu bastiónu, zafinancovali sme pamiatkový výskum a návrh obnovy vrátnice Zámockého parku (malej budovy so stĺpmi pri vstupe od Lidla), vďaka verejnej zbierke, ktorú sme zorganizovali a s podporou mesta sme obnovili renesančný portál tretej hradnej brány a naposledy sme umiestnili v prejazde kaštieľa informačnú tabuľu z histórie seredského kaštieľa = šintavského hradu. A vydali sme aj kalendár s tradičnými seredskými jedlami.
Aké sú ďalšie plány tohto združenia v rámci obnovy kaštieľa?
Teší nás, že sa našiel miestny podnikateľ s rodinou, ktorá si zobrala asi tretinu kaštieľa do dlhodobého nájmu. A od roku 2021, nakoľko tomu predchádzali pamiatkové a archeologické výskumy, sa začalo so stavebnou obnovou kaštieľa. Odvtedy sa na tom pracuje.
A my im pomáhame a chceme v rámci našich možností pomáhať. Rovnako ako aj mestu nielen čistením ďalších priestorov kaštieľa, ale aj pri príprave projektov smerujúcich k obnove kaštieľa, bývalého vodného hradu. A samozrejme aj prípravou a podieľaním sa na akciách, ktoré budú nielen občanom Serede pripomínať bohatú a zaujímavú minulosť kaštieľa.
Je možné, že by boli prehliadky kaštieľa s výkladom v prípade úspešnej rekonštrukcie?
To je otázka skôr na mesto. V súčasnosti realizuje nájomca obnovu časti kaštieľa, a tá sa má využívať komerčne. Zámerom je, aby tam bola opäť zámocká vináreň, reštaurácia a kaviareň. V suteréne bude vináreň, na prízemí kaviareň a reštaurácia a na poschodí by malo byť ubytovanie. Je záujem, aby to tam opäť žilo.
Je niečo ďalšie, čo chcete odkázať čitateľom?
Na Slovensku máme oproti iným krajinám málo pamiatok. Bol by som rád, keby sme si ich vážili a neničili, pretože hlavne po roku 1948, po komunistickom prevrate boli pamiatky odsunuté na vedľajšiu koľaj. Aj pod vplyvom týchto zmien sa to prejavilo a prejavuje na našich pamiatkach. To, čo zostalo, nie je v dobrom stave. Bol by som rád, aby to, čo zostalo, sme si chránili a zachránili aj pre budúce generácie.
