Vedeli ste napríklad, že medzi jeho vlastníkmi boli napríklad grófi zo Svätého Jura a Pezinku a Thurzovci? O tomto a mnohých ďalších detailoch nám porozprával Jaroslav Vokoun, člen Občianskeho združenia hrad Čeklís.
V súčasnosti sa ruiny hradu Čeklís nachádzajú na západnom okraji obce Bernolákovo neďaleko kostola sv. Štefana kráľa. Aká bola história tohto hradu?
História bola stredoveká. Túto skutočnosť ohodnotil aj Pamiatkový úrad, keď vyhlásil archeologickú lokalitu za kultúrnu pamiatku. Spočívalo to v tom, že novoveké prestavby hradu už neprebehli, takže je to čistý stredovek. Doba existencie hradu je približne 250 rokov. Nebola priamočiara. Boli viacerí vlastníci, rôzne záujmy, boli lepšie obdobia, boli horšie obdobia.
Do súčasnosti sa zachovalo pomenovanie lokality. Volá sa Várdómb. Je to maďarské slovo, ktoré znamená hradný vrch, čo poukazuje aj na to, že časť osídlenia bola maďarská.
Keď by sme si dali históriu, tak v prípade zachovaných mien osôb sú všetky nemecké, a aj nemecký názov obce bol Lanschitz. To by v staronemčine mohlo znamenať „strážna veža“.
História hradu súvisí s tatárskym vpádom, lebo po ňom sa začali stavať kamenné hrady na území Slovenska. Dovtedy bolo len pár kamenných hradov. Tie odolali útoku Tatárov, takže sa presadila výstavba kamenných hradov.
Hrady nemohol stavať hocikto. Muselo to byť s povolením kráľa. Ten človek musel mať dostatočné zdroje, nebola to lacná záležitosť a muselo na to byť patričné miesto v území.
Zaujímavosťou je, že tu viedla dôležitá cesta medzi Bratislavou, Trnavou a Šintavou, takže ju bolo potrebné strážiť. Vyberalo sa mýto, čo bol zdroj príjmov pre kráľa a vlastníkov hradu.
Ako sa vlastníci dostali k peniazom? Žil istý Buken alebo Bukwen. Jeho manželkou sa stala neter kráľa Ondreja II. z rodu Arpádovcov, ktorá dostala veľké veno pri sobáši. Predpokladá sa teda, že išlo o zdroj financií pre stavbu hradu. Takže to je vznik hradu niekedy po tatárskom vpáde.
Ešte tu boli veľké vinohrady v chotári obce. Hrozno a víno boli tiež významný zdroj príjmov vlastníkov hradného panstva. Je tu stará vinohradnícka tradícia spojená s Bernolákovom.
Aké najvýznamnejšie udalosti sú späté s týmto hradom?
Museli by sme si povedať, čo je významná udalosť. Hrad sa až tak nedostal do archívnych dokumentov v takýchto súvislostiach. Dostal sa tam skôr, keď boli majetkové spory, majetkové ujmy alebo zajatie poddaného. Neobjavil sa v takých dejinných okamihoch, že by bol napadnutý.
Môže to svedčiť o tom, že na tú dobu mal dobrú fortifikáciu a možným vtedajším dobyvateľom sa neoplatilo dlhšie zdržať dobýjaním hradu. Vie sa napríklad, že tu niekoľkokrát išli husiti a nedostalo sa to do žiadnych archívnych dokumentov, že by tu niečo napáchali. Na to, ako je táto história podrobne spracovaná, si môžeme myslieť, že husiti prešli popod hrad a pokračovali ďalej.
Aká bola pôvodná funkcia hradu – obranná, administratívna alebo išlo o sídlo šľachty?
Bol tu Buken, ktorý bol potomkom významného rodu Hunt-Poznan. Z nich sa vytvorili grófi zo Svätého Jura a Pezinku. Páni v Čeklísi boli ich príbuzní. Hrad strážil cestu a panstvo. Predpokladáme, že títo vlastníci tu aj bývali. Mal tak patričné priestory, ktoré zodpovedali úrovni šľachty.
Našli sa tu pekne opracované gotické kamene, z ktorých bol vytvorený lomený oblúk. Podľa opracovania kameňov môžeme predpokladať, že sa tu museli nachádzať tiež pekné priestory. Nebola to len nejaká vojenská posádka, ale prebiehal tam aj život vyššej šľachty.
Kto boli najznámejší vlastníci hradu v priebehu storočí?
Ako som už spomenul, na začiatku sú potomkovia rodu Hunt-Poznan, ktorý je spomínaný s prvým uhorským kráľom Štefanom. Práve títo bratia vtedy pomohli významne chrániť záujmy prvého uhorského kráľa, za čo sa im on patrične odvďačil. Tu sme na začiatku 13. storočia.
Od majiteľov Svätého Jura sa odčleňujú bratranci Buken a Kozma. Buken sa žení. Môžeme to rozdeliť na storočia. V 13. storočí je to tento rod.
Na prelome 13. a 14. storočia je známa epocha Matúša Čáka Trenčianskeho, ktorý bol ambiciózny a silný. Ovládal túto časť juhozápadného Slovenska, patrila mu aj väčšina hradov. Mal záujem aj o hrad Čeklís, ktorý plnil strážnu funkciu Bratislavy a získal ho.
Tu sa objavuje osoba Abraháma Rufusa, ktorý bol blízky človek Matúša Čáka Trenčianskeho. Pracoval a bojoval v jeho prospech. Následne sa od neho odklonil a priklonil sa ku kráľovi Karolovi Robertovi z Anjou.
Za tieto svoje služby získava hrad Čeklís, i keď tá výmena nemusela byť pre neho najlepšia. Do jeho panstva patril hrad Šintava. O Šintavský hrad mal Karol Robert záujem a došlo tam k výmenám.
Potom celé 14. storočie sú tu príbuzní Abraháma Rufusa. Zaujímavé je, že na konci bol vlastníkom Mikuláš, ktorý mal len dcéry. Kráľ mu umožnil, aby dcéry mohli zdediť majetok a po smrti otca zdedili hrad Čeklís.
Z nich Anglis vydatá za Petra zo Stráží bola známou, pretože v období vládnutia Žigmunda Luxemburského, ktorý mal záujem o hrad Čeklís, urobili výmenu - dostali hrad Oponice. Anglis a Peter sú zakladatelia rodu Oponických resp. Apponyiovcov. Tí žijú do súčasnosti. Apponyiovci majú korene u pánov z Čeklísa a zo 14. storočia.
Potom sa tu objavuje Karol z Krbavy, blízky človek kráľa Žigmunda. Po ňom v prvej tretine 15. storočia je to rod Rozhanovských, v maďarčine Rozgonyovci. Títo boli bratislavskými županmi. Jeden z nich bol kastelán Bratislavského hradu, čo napovedá, že sa zdržiavali na Bratislavskom hrade. Hrad Čeklís využívali menej na svoj pobyt, ale ako majetková doména mal svoju váhu.
Nejakým spôsobom cez dlhy, pôžičky a sobáše sa dostávajú k spoluvlastníctvu hradu späť aj grófi zo Svätého Jura a Pezinku. Okolo toho sú potom spory, s ktorými súvisí aj zánik hradu.
Jedno prepojenie na súčasnosť. V Kostole sv. Juraja vo Svätom Jure sa nachádza mramorový sarkofág grófa Juraja z roku 1467, pekná stredoveká pamiatka neďaleko Bratislavy.
V roku 1720 dal Jozef Esterházy v blízkosti hradu postaviť barokový kaštieľ. Hrad bol opustený. Aké boli dôvody opustenia hradu a výstavby barokového kaštieľa?
Naznačil som to na konci minulej odpovede. Tak, ako sa to aj v súčasnosti deje, keď sa spolumajitelia rozhádajú, tak to nemusí dobre dopadnúť pre majetok, ktorý spolu spravujú. Tak dopadol aj hrad Čeklís.
Spory medzi týmito dvomi rodmi - Rozhanovskými a grófmi zo Svätého Jura a Pezinku vyústili do toho, že medzi sebou bojovali. Dokonca kráľ nariadil, že muselo byť zbúrané vonkajšie opevnenie hradu. V súčasnosti zatiaľ nevieme, čo bolo vonkajšie opevnenie hradu.
S ďalšími bojmi to vyústilo do toho, že hrad na konci 15. storočia zaniká. Je to archeologicky dokázané, je to tiež v archívnych dokumentoch, ktoré uvádzajú, že hrad Čeklís je ruina.
Estherházyovci sa dostávajú k vlastníctvu Čeklísu, teraz Bernolákova, okolo roku 1640. Bernolákovo predtým vlastníci Thurzovci. Hrad už vtedy nebol. Keď hovoríme o histórii hradu, tá končí na konci stredoveku.
Premostenie na Esterházyovcov je, že Jozef Esterházy bol významný uhorský hodnostár, ktorý mal veľký majetok. Jeho časť investoval do týchto miest v Bernolákove. Nechal tu postaviť krásny barokový kaštieľ. Sú predpoklady, že aj tu mohla predtým stáť nejaká stavba. To je zatiaľ málo prebádané.
K zániku hradu, okrem toho, že sa sporili dva rody, prispelo taktiež to, aký bol vývoj vojenstva. Prišli delá a tie umožnili narušiť kamennú fortifikáciu. Na svahu hradu sme našli kamenné gule, ktorými zrejme bol hrad ku koncu ostreľovaný.
Našli sa tu aj hroty šípov, ktoré boli pravdepodobne strieľané z kuší. Mali háčiky, kde bola zavesená zápalná hmota. Tými chceli zapáliť hrad. Požiar vedel veľmi intenzívne prispieť k porazeniu hradnej posádky.
Ku kaštieľu by som spomenul aktualitu. Lucia Lichnerová a Marta Špániová z katedry knihovníctva z Filozofickej fakulty z Univerzity Komenského v Bratislave mali niekoľkoročný projekt, v ktorom sa primárne venovali výskumu zaujímavej šľachtickej knižnice v kaštieli. Výskum postupne rozšírili po návšteve archívov a prácou so starými dokumentmi. Nazbieral sa im bohatý materiál, takže pripravujú knihu, kde bude venovaný veľký priestor Jozefovi Estherházymu, staviteľovi kaštieľa. Publikovaná by mala byť koncom toho roku.
S hradom súvisia povesti a legendy. O čom hovoria?
Viem o štyroch zachovaných povestiach. Sú uvedené tiež na hradceklis.webnode.page. Je to Povesť o Márii, o Helene, Čeklíske sviece a Peniaze z podzemia.
Prvé tri spája to, že sú datované do Tureckých výbojov. Vieme, že hrad bol okolo roku 1500 ruina a v roku 1526 bola Bitka pri Moháči. Povesti dávajú príbeh do hradu. Zároveň to súvisí s Turkami alebo Osmanmi, čo historicky nie je možné. Racionálne na tom je, že udalosť s Turkami v ľuďoch silno rezonovala.
V Povesti o Márii sa spomínajú Hlohovecký hrad a Svätý Jur. V Povesti o Helene sa spomína hradná chodba. Každý hrad by mal mať nejakú chodbu. V realite terén medzi Bernolákovom a Svätým Jurom boli močiare.
Zachoval sa Šúrsky les, kde je močiarna príroda. Vtedy bola rozľahlejšia. V prípade zavodneného terénu nemôže byť taká chodba spravená. Krátka mohla byť, keďže hral bol na vyvýšenine, aby sa dostali nejakých sto metrov ďalej. Odtiaľ potom utekali, ale niečo dlhé do Svätého Jura nie.
V Povestiach o Márii, o Helene a Čeklíske sviece vystupujú ženy. V Čeklískych sviecach je to vdova Elena. Tá sa rozhodla, že nevydá hrad Turkom. Urobili kamufláž so sviecami a potom vyhodili hrad do povetria. To by bolo v príbehu to racionálne, že hrad zanikol.
Od roku 2008, kedy vzniklo Občianske združenie hrad Čeklís, sa priebežne uskutočňuje obnova ruín. Čo bolo prvotným impulzom alebo dôvodmi obnovy tohto hradu?
Hrad Čeklís je malá ruina. Pôdorys hradu v stredoveku bol nepravidelný. Zodpovedal tomu, aký bol terén, ktorému prispôsobovali murovanie. Veľkosť bola približne pätnásť krát tridsať metrov. Okolo toho bola pri hradbách priekopa, ktorá bola široká asi šesť metrov a hlboká štyri metre. Mala veľmi prudké brehy. Prekonanie tejto priekopy bola dosť veľká prekážka pre potenciálneho nepriateľa.
Do súčasnosti sa zachovala časť priekopy. Behom storočí bola zavážaná, ale čiastočne je zachovaná v smere ku kostolu. Zachovala sa len malá časť hradných múrov. Niektorí hovorili, že to môže súvisieť s inou stavbou, ako s hradom.
Mali sme tu starostu, ktorý tu chcel presadzovať súkromné záujmy. Mala tu vzniknúť reštaurácia. Ten impulz obnovy bol starosta, ktorého sme tu mali do roku 2014, lebo to, čo chcel presadiť, by bolo viedlo k úplnému zániku lokality hradu Čeklís.
Čo všetko sa zatiaľ podarilo zrekonštruovať za posledných 17 rokov?
Keď príde návšteva, tak vidí niekoľko problémov, ktoré v teréne sú a ktoré limitujú, čo sa môže na hrade robiť. Napríklad tesne vedľa opevnenia je vedené elektrické vedenie. Sú tam stĺpy, stožiare, takže v tých miestach nemôžete veľa urobiť.
Estherházyovci dali v 20. storočí vysadiť gaštanovú aleju medzi kaštieľom a kostolom, čím z tohto nepriamo vyplýva, že sa hrad nachádza medzi kaštieľom a kostolom. To je v Bernolákove veľmi zaujímavé, že sú blízko seba rozmanité historické pamiatky.
Časť týchto gaštanov stále žije. Sú vysadené v miestach, kde je vedená východná časť fortifikácie hradu. Preto nemáme preskúmanú túto východnú stranu opevnenia.
Preskúmaná je hradná pivnica, ktorá je na severnej strane hradu. Takže sme odhalili pivnicu, o ktorej sa nevedelo. Odhalili sme výšku nádvoria hradu, o ktorom sa tiež nevedelo. Tu prebehli veľké murárske práce.
V tejto súvislosti by som chcel vyzdvihnúť spoluprácu s obcou, lebo po roku 2014 je obec naklonená výskumu a obnove. Je tiež vlastníkom územia.
Máme preskúmanú približne štvrtinu hradu zo severnej strany. Máme preskúmané opevnenie smerom na západ nad riečkou Čierna voda. Čiastočne máme preskúmaný juh, ale tam sa musí spraviť väčší prieskum. Zistenia nám nedávajú logiku. Vôbec nemáme preskúmanú východnú stranu.
Nad pivnicou stál akýsi hradný palác, ale to sa zachovalo len v základoch.
V roku 2023 bola dokončená obnova novovekej vodárskej veže, ktorá následne začala slúžiť ako rozhľadňa. Ktoré časti hradu sú spolu s ňou sprístupnené pre verejnosť?
Táto lokalita sa nachádza medzi múrom oplotenia kaštieľa a múrom, ktorý je okolo kostola. Nie je to oplotené, prístup je voľný. Ruina je niekedy popisovaná ako nepatrná, múry nie sú vyťahované do výšky ako na mnohých hradoch. V budúcnosti bude ďalšie murovanie, ktoré ukáže silu hradu.
V súvislosti s vodárenskou vežou musíme povedať, že Esterházyovci potrebovali vodu do kaštieľa. Jediné mierne vyvýšené miesto pri kaštieli bola táto ruina, takže to dali ešte trochu navýšiť. Najskôr tam bola baroková cisterna, ktorú odhalil archeologický výskum. Estherházyovci si tam dali na začiatku 20. storočia postaviť modernú vodáreň, v ktorej sa využívala elektrina pri čerpadle. Dali ju postaviť v štýle hradnej veže, takže to pekne vyzerá, ale s obdobím, kedy tam stál hrad, to nemá nič spoločné.
Veža je využívaná ako rozhľadňa. Vo vnútri sú malé expozičné priestory, kde sa buď prezentuje história lokality alebo sú tam výtvarné diela. V súčasnosti tam má majster Brogyányi výstavu svojich obrazov a diel.
Ktoré sú hlavné ciele a vízia OZ hrad Čeklís spolu s udržiavaním a obnovou hradu?
Cieľ sa vyvíja s tým, ako rastie poznanie. Máme tu málo poznaný hrad, ktorý vďaka archeologickému výskumu a ďalším súvisiacim výskumom priniesol veľa poznania. Naše poznanie sa musí zvyšovať. Na základe poznania následne prebiehajú nadväzujúce aktivity.
Tu je veľmi dobrá pozícia Krajského pamiatkového úradu, ktorý dáva rozhodnutia o tom, čo sa na hrade môže robiť. Niečo sa preskúma a na základe toho sa navrhne, že toto by bolo dobré spraviť.
Pre nás je veľmi dobré to, že na začiatku sme tam boli aktívni ako Občianske združenie hrad Čeklís. Po zmene starostu v roku 2014 aj obec chápala, že je to jej majetok a zo zákona sa musí o majetok starať. Veľa záväzkov prevzala obec na seba.
Kto tvorí jadro tímu Občianskeho združenia hrad Čeklís? S ktorými odborníkmi najviac spolupracujete?
Je tu viacero ľudí. Neplánovali sme, že budeme zakladať združenie. Priniesli to okolnosti, ktoré som spomenul. Hneď na začiatku sme mali zaujímavých ľudí. Boli tam František Klepsatel (odborník na tunely), Ondrej Kocmunda (geodet) a Július Binder (vodohospodár). Dnes sú aktívni Šaňo Molnár, Vlado Frank, Andrej a Ján Viglašovci a Marek Uríček.
V minulosti značne pomohli a potom sa presunuli na iné aktivity – Saša Kravčík, Vlado Molnár, manželia Diňovci. Kosil Laco Mazáček. Počas leta prichádzali brigádnici z radov študentov archeológie. Z Bernolákova a okolia by som spomenul: Lucia Ježišková, Dano Antoni, Tono Jurča, Titus Andráš, Nika Nemečková, Vilo Husenica. Nehistoričkou, ale spoľahlivou osobou, bola Beáta Koššová. Každoročne pomáhajú firemní dobrovoľníci z akcie Naše mesto. Dôležitá je spolupráca s obcou.
Ako sa môžu ľudia zapojiť do práce OZ hrad Čeklís? Prijímate dobrovoľníkov?
Spomenul som akciu Firemné dobrovoľníctvo, keď nás oslovia, že by chceli pomôcť. Sú firmy, ktoré pestujú dobrovoľníctvo. Párkrát sa stalo, že nás oslovili vďaka tomu, že tí ľudia žili v Bernolákove a vedeli, že pomoc je žiaduca.
Vždy sa dá a chce, len Slovensko má v dobrovoľníctve veľa rezerv. Aj keď sa čosi robí, ale mohlo by to byť lepšie. Čo by pre nás bolo stále dobré, je veľa neprebádaného v archívoch. Takže by bolo dobré, keby boli na univerzitách vypisované také témy záverečných prác, ktoré súvisia s históriou Bernolákova. Ľudia, ktorí sa vyznajú v čítaní starých textov, by boli vítaní.
Našli ste pri práci na hrade nejaké zaujímavé nálezy?
Srdcia archeológov zaplesali pri každom náleze. Tie mali podobu črepov, keramiky, kachlíc z pecí, ktoré nám hovoria o vykurovaní na hrade, strešné šindle, drevené konštrukcie, opracované kamene, mince, hroty šípov a mnoho ďalšieho.
Pre mňa bolo zaujímavé, že sa našli odlomené kúsky omietky s farbou. Boli nazelenalé. Do gotiky patrila zelená farba pri maľovaní stien. Našli sa kamenné delové gule a stopy po požiari. To je veľká deštrukcia pre hrad. Vypovedá o poslednej fáze hradu.
Zaujímavosťou sú kosti z hradnej kuchyne. Kuriozitou v rámci potravy ľudí boli bobry. Bobor sa bral ako pôstne jedlo tým, že žil vo vode. Tak ho konzumovali v čase pôstov.
Aké sú plány OZ hrad Čeklís do budúcnosti?
Potrebujeme architektonicko-historický výskum, na základe ktorého sa bude murovať to, čo bolo archeologicky odhalené. Ide o západnú stranu na svahu nad riečkou Čierna voda. To je prebádané, ale potrebujeme to nadstaviť do výšky hradného nádvoria, ale je to podmienené týmto architektonicko-historickým výskumom.
Keď vymrú stromy z východnej strany, môže sa preskúmať východná strana opevnenia hradu. Potom chceme skúmať koexistenciu s kostolom. Plány do budúcnosti sú, podpora obce je, naše odhodlanie je, tak dúfam, že budeme napredovať.
Je niečo ďalšie, čo chcete odkázať čitateľom?
Rozprával som o detailoch. Keď človek ide na hrad, tak priemerný návštevník vníma múry, že tam bolo opevnenie a všíma si hrad ako celok. Ale práve to poznanie, ktoré sa robí na hradoch pomocou výskumu, hovorí o detailoch.
Dobré je nájsť odborné články, knihy, záznamy z konferencií alebo sa zúčastniť na konferenciách, lebo tam to začína byť veľmi zaujímavé. Tak by som odporúčal chcieť vedieť viac, byť ambicióznejší a dohľadať si, čo už bolo o hradoch vyskúmané.
Posledné roky sú charakteristické obnovou na viacerých hradoch a pribúdajú nové poznatky, ktoré sú šírené niekoľkými kanálmi. Tak nájsť tieto kanály a zoznámiť sa s výsledkami.
Tu by som upozornil na združenie Zachráňme hrady, ktoré združuje združenia okolo hradov. Boli publikované dve knihy, kde jednotlivé hrady píšu o postupe prác. Kto si všíma detaily, ide do hĺbky.
