Poďme sa teda pozrieť do minulosti a užiť si viaceré historické zaujímavosti. Medzi ne si na úvod môžeme spomenúť, že tehly v Trnave sa vyrábali už pred rokom 1238. Postupne tu bolo viacero tehelní, medzi ktoré môžeme zaradiť napríklad Demeterovu Tehelňu a Diamantovu Tehelňu.
Zo vzdialenejšej histórie
Z histórie ako takej si môžeme všimnúť viacero významných období podľa portálu web.archive.org: „Predmestské tehliarstvo (do udelenia mestských privilégií v roku 1238), Mestské tehliarstvo do prvej polovice 14. storočia, Mestské tehliarstvo do prvej tretiny 16. storočia a Mestské tehliarstvo v období novoveku.“
Do obdobia Predmestského tehliarstva môžeme zaradiť napríklad časť ohradového múru areálu v rámci kláštora vybudovaného z pálených tehál. V nich boli potvrdená ako prímes obilné plevy (prvý nález tohto typu tehál v Trnave). Tento typ tehál sa využíval nielen v sakrálnych stavbách, ale aj v rámci podmuroviek domov.
Nasledovalo obdobie Mestské tehliarstvo do prvej polovice 14. storočia. Vieme, že mestské opevnenie vznikalo po roku 1238. V rámci využitia materiálov boli sčasti využívané lomové kamene z Malých Karpát, no vo väčšej miere využívali pálené tehly bez využitia obilných pliev. Tieto tehly boli vyrábané v priestoroch križovatky Bučianskej cesty.
Tretie obdobie bolo od polovice 14. storočia až prvej tretiny 16. storočia. Od začiatku tejto časti boli gotické tehly postupne nahrádzané menšími gotické tehly nazývanými prstovky. Počas druhej polovice 14. storočia sa v Trnave objavili tvarovky klinového profilu pre rebrové klenby, strešné korýtka, vodovodné potrubia a dlaždice vyrábané v mestskej tehelni nachádzajúcej sa za mestom.
Značky na renesančných tehlách sa objavili pravdepodobne počas druhej polovice 16. storočia. Z roku 1587 pochádza prvá nepriama písomná zmienka o výrobe tehál. Spomínaní boli tehlárski majstri z Talianska. Iná nepriama písomná zmienka pochádza z roku 1592 so slovenským tehliarskym majstrom Benediktom Cihlarom.
Medzi ďalšie historické zaujímavosti môžeme uviesť:
najstaršia tehliarska značka - za ňu je obvykle považovaná so znakom kríža - na jednej strane pozitívnym, na druhej negatívnym - táto značka bola nájdená napr. pri výskume fary na Námestí sv. Mikuláša (rok 2009),
v 60. rokoch minulého storočia našli tehlu v Dolných Baštách so značkou písmena T v plastickom kruhu - bola sekundárne použitá v jednom z domov.
Známe tehelne v Trnave
Medzi tehelne, o ktorých si môžeme konkrétnejšie povedať, sú Paxyho a Reidnerova Tehelňa, Demeterova Tehelňa, Diamantova Tehelňa, Schenk-Rothova Tehelňa a Mitáčekova a Jurkovičova Tehelňa.
Paxyho a Reidnerova Tehelňa
Jej vznik je podľa dobových dokumentov datovaný do roku 1600 spolu s neskôr súvisiacimi značkami trnavskej tehelne Juraja Paxyho. Tehly mali vystúpené názvy G.PAXY 1743 a PAXI 1746.
Reidner, celým menom Johann Gottlieb Reidner, bol prvý známy nájomca z roku 1866. V prenájme ju mal 11 rokov. V rámci značiek sú spomínané tri skupiny podľa Nové poznatky k dejinám novovekého tehliarstva v Trnave: "Koleso so štyrmi špicami a nápisom REIDNER v pozitíve, Koleso so štyrmi špicami uloženými do X a nápisom REIDNER v pozitíve, Koleso so štyrmi špicmi a nápisom REIDNER v pozitíve."
Túto tehelňu kúpil Johannov syn Gustav Adolf Reidner v roku 1877, pričom ako značka bola mestský znak Trnavy. Text v značke bol orientovaný na výšku. V tomto období mali značky dve skupiny variantov - prvá bola s hlavou Krista v kolese, ôsmimi špicmi a nápisom REIDNER v pozitíve. Druhá verzia bola s hlavou Krista v kolese, ôsmimi špicmi a písmenom R, ktoré bolo v rôznych prevedeniach. Počas obdobia 80. rokov 19. storočia tehelňu zdedila Rozália Reidnerová. Umiestnená bola v časti, ako je súčasná Hlboká ulica.
Demeterova (Dömötörova) Tehelňa
V roku 1901 bol Michal Demeter prvýkrát spomínaný medzi tehliarmi s tým, že tehelňu možno kúpil od rodičov o niečo skôr. Istou historickou zaujímavosťou je, že podľa reklamy z roku 1932 bola tehelňa založená v roku 1600. Rok 1927 bol dôležitý v rámci spoločníkov. Pre Michala Demetera sa ním stal jeho vnuk Andrej Osmič (Osmitz), ktorý podnik prevzal v roku 1929 po smrti starého otca. Osmič po získaní ďalšej časti podniku v roku 1938 ponechal názov tehelne, no tehelňa bola prestavaná a zmodernizovaná.
Zaujímavosťou je, že surové tehly pred vypálením boli dosušované v neobmurovaných prístreškoch. Hoci tehelňa bola po roku 1948 zoštátnená, tehly mali v rámci značiek dvojriadkový nápis DÖMÖTÖR N. SZOMBAT, písmeno W v kombinácii s číslom, ktoré bolo v nápisovom poli a písmenom D s číslom v nápisovom poli.
Diamantova Tehelňa
Jej vznik je datovaný krátko po roku 1895 so špecializáciou na výrobu vo vnútri dutých tehál Hexa. V minulosti by sme ju našli na Bučianskej ulici, ulíc V jame a Tehelnej ulice. Prvý majiteľ bol Ferdinand Diamant (možno bol tehliarom skôr) uvádzaný v rokoch 1898 až 1903.
Rok 1918 znamenal zmenu - Heinrich Diamant založil Henrich Diamant & comp., no v roku 1941 (obdobie arizácie) ju vlastnili Alexander Adler a Fridrich Bilík - Záhorský. O arizáciu tehelne sa postaral Jozef Bilík - Záhorský.
Táto tehelňa mala tiež viacero značiek: Značka NTR, Nápis DIAMANT N. v nápisovom poli, Dvojriadkový nápis DIAMANT H. F LOCZ, Dvojriadkový nápis PATENT HEXA DIAMANT TRNAVA, Značka TT v nápisovom poli a Značka TZF v nápisovom poli.
Tehelňa Schenk a Roth
Založená bola v roku 1906 (alebo v roku 1908) ako parná tehelňa na Sladovníckej ulici Simonom Schenkom a Izidorom Rothom.
Dôležité roky a udalosti pre túto tehelňu boli:
rok 1941 - o arizáciu tehelne sa postaral Dr. Igor Kováč,
rok 1945 - tehelňa mala názov Tehelňa Dr. Kováča, národná správa,
po znárodnení bola ako súčasť Západoslovenských tehelní ako n. p. 4 - Dr. Kováč -> táto fungovala najkratšie v rámci tehelní v Trnave.
V rámci výroby boli zameraní na strojové, ručné a duté tehly. Zároveň mali v ponuke výroby dlaždice. Výrobky mali dvojriadkový nápis SCHENK ÉS ROTH NAGY SZOMBATH, značku S.R. a značku Dr.I.K.
Vďaka vysokej kvalite výrobkov boli populárni. Napríklad tzv. lícovky (najjemnejšie obkladové tehly) využívali vo Vysokých Tatrách v chatách a hoteloch.
Mitáčkova a Jurkovičova Tehelňa
19. storočie malo význam aj pre túto tehelňu. Nachádzala sa na súčasnom sídlisku Na hlinách s tým, že bola na mape bratislavskej župy prvýkrát zobrazená v roku 1889. V roku 1887 bol medzi tehliarmi spomínaný Pavol Mitáček, ktorý tehelňu zo začiatku vlastnil s viacerými spoločníkmi. Medzi nimi bol napríklad bratislavský tehliar Imrich Rössler (1887 až 1888). Ďalším bol Johann Pohlner od roku 1888 do roku 1890.
Vo výrobe tam boli tehly, ktoré mali značky M P 1889 a M&R 1887 v nápisovom poli. Produkty s týmito značkami mal na zodpovednosti od druhej polovice 19. storočia do roku 1905 Pavol Mitáček. Zmena nastavala v roku 1913, keď tehelňu kúpil Ing. Dušan Jurkovič. Ako tehlárskeho majstra mali Juraja Vyskočila. Pri tomto pánovi na chvíľu ostaneme - v neskoršom období sa stal starostom Trnavy.
Zmena majiteľa nastala v roku 1913, keď tehelňu kúpil Dušan Jurkovič. V rámci vedenia mal brata Ladislava. Ďalšia zmena majiteľa nastala v roku 1947. Zdedil ju Pavol Jurkovič. Po znárodnení v období 50. rokov bol názov zmenený na Západoslovenské tehelne, n. p., výrobňa č. 3, no začiatkom 80. rokoch bola zrušená.
Táto tehelňa mala v rámci značky písmeno J na ľavej strane. Na pravej strane bolo umiestnené sériové číslo. V rámci výroby mali napríklad slovenskú patentovanú tehlu Aristos a prelisované, ručné a strojové tehly.
Bližší súpis tehelní si môžeme prezrieť na tomto odkaze.
Ďalší (menší) tehliari počas 19. a 20. storočia
Spolu so skôr spomínanými tehelňami bolo v Trnave niekoľko menších tehliarov. Medzi nimi môžeme zaradiť Bartolomeja Sukopa z 2. polovice 19. storočia. V Trnave žil od prvej polovice 19. storočia. Je známe, že:
napriek nie presne známej polohe vieme, že susedil s Reidnerovou tehelňou (podľa parcelového čísla),
podľa datovania značiek sa existencia tejto tehelne dá orientačne určiť od polovice 19. storočia do roku 1893,
medzi značky tehelne patril nápis SUKOP a nápis SZUKOP - obidva v nápisovom poli.
Napriek chýbajúcim zdrojom v trnavských periodikách máme zmienky z rokov 1892 a 1897 o mene Róza Mike v rámci tehliarov. Taktiež je spomínané meno Róza Pozsgayová. Tá je spomínaná v období rokov 1891 (spoločníčka P. Mitáčka) až 1893 (samostatný tehliar).
Tiež s chýbajúcimi informáciami sa vyskytla ešte Róza Redinerová (1887 a 1898). Rok 1913 obsahuje zmieknku o Keresked és iparbank részvenytársasíg (Obchodná a živnostenská akciová spoločnosť).
Zdroje: Wikipedia, web.archive.org, Nové poznatky k dejinám novovekého tehliarstva v Trnave - Pamiatky Trnavy a Trnavského kraja (Trnava, 2019)
Článok bol aktualizovaný 8.5.2024.
