Aká je súčasná podoba cechu a čím všetkým sa zaoberá? O histórii, súčasnosti a úspechoch skupiny hovorí jeden zo zakladateľov Anton Kohutovič.
Ako vznikol Trnavský šermiarsky cech a čo vás k tomu motivovalo?
V roku 1999 sme založili prvú šermiarsku skupinu v Trnave. Boli sme traja štrnásťroční chalani - ja, Martin Tibenský, Tomáš Sirný a o trochu starší Daniel Holeček. Upútal nás svet fantasy literatúry, RPG hier a história. Určite na začiatku za tým primárne stáli naše romantické predstavy o stredoveku, rytierstve a fascinácia mečmi, ktoré vždy tak trochu obaľovalo tajomno. A tak sme objavili historický šerm - aktivitu, kde si človek môže prežiť dobrodružstva, ktoré v iných športoch a koníčkoch nenájde.
Keďže v Trnave dovtedy nič podobné neexistovalo, museli sme si ako stredoškoláci založiť vlastnú formáciu. Chceli sme sa pridať k hnutiu historického šermu, ktoré malo v Česko-Slovensku dobrú tradíciu už od päťdesiatych rokov. Ale v našom okolí nebol nikto od koho s učiť. Tak sme vlastne začali bez vystroje a vedomostí sami. Trvalo to dlhšie ale a neprítomnosť vedenie sa nakoniec ukázala ako výhoda v dlhom horizonte. Naučili sme sa nazrieť do veľa disciplín on nuly.
O pár rokov sa to vyvinulo do vášne, keď sme zistili, že historický šerm je oveľa viac, ako sme si mysleli. Okolo roku 2001 sme začali s rekonštrukciou historických bojových umení, ktoré boli v európskej sfére úplne zabudnuté. Na rozdiel od ázijských bojových umení s neprerušenou tradíciou, európske bojové umenia boli zabudnuté na stovky rokov.
Identifikovali sme zachované historické manuskripty, napísali do knižníc a archívov, aby nám zaslali príslušné mikrofilmy a začali sme rekonštruovať autentický šerm, zatiaľ čo iné historické skupiny sa v tom období venovali prioritne divadelnému šermu.
Na čo sa dnes cech zameriava?
Hoci pôvodne sme sa venovali aj hmotnej kultúre druhej polovice 15. storočia, dnes je Trnavský šermiarsky cech skupina zameraná výhradne na funkčný európsky šerm a jeho turnajovo/športový tréning. Vychovávame šermiarov, ktorí súťažia na európskych a svetových turnajoch, kde prakticky overujú funkčnosť bojových techník. Ostatné aktivity ako vystupovanie pred divákmi, ktoré sme vykonávali pred rokmi, sme prenechali už iným. V Trnave zastúpeným napríklad Agentúrou HECTOR, ktorá sa zložením výrazne prekrýva aj s cechom.
Aké sú najvýznamnejšie míľniky vo vývoji cechu?
Prelomový bol rok 2008, keď sme verejne na sympóziu šermu na Smolenickom zámku predstavili našu interpretáciu pôvodného šermu - dovtedy na Slovensku nie úplne známeho. Praktický a na dobových spisoch založený historický šerm u nás nikto nerobil a vo svete sa tiež len rozbiehal. Následne sa spustila vlna, ktorá odštartovala boom HEMA (Historical European Martial Arts) šermu aj u nás.
Ďalším významným míľnikom je rok 2011, od kedy každoročne organizujeme medzinárodný turnaj Tyrnhau. Schádzajú sa na ňom šermiari z celej Strednej Európy, ale aj z Anglicka či Ameriky. Trnava sa tak stala jedným z uznávaných HEMA centier.
Čo je to Kunst des Fechtens a kto bol Johannes Lichtenauer?
Kunst des Fechtens je škola šermu, ktorá dominovala v nemecky hovoriacich krajinách od 14. do 17. storočia. Ide o učenie majstra Johannesa Lichtenauera zapísané v približne päťdesiatich manuskriptoch roztrúsených po európskych archívoch.
Zakladá sa na šerme dlhým mečom - obojručnej zbrani dlhej približne 1,3 m. Na rozdiel od filmového šermu s dlhými súbojmi ide o mimoriadne rýchly a efektívny sečno-bodný šerm zameraný na okamžitú elimináciu protivníka. Výmeny trvali len v takomto šerme trvajú len niekoľko málo úderov. A vizuálne sa takýto šerm nepodobá bežnej predstave laika o šerme.
Čo je známe o živote Johannesa Lichtenauera?
O majstrovi Lichtenauerovi sa veľa nevie. Pravdepodobne žil koncom 14. storočia a podľa zápisov precestoval mnoho krajín Strednej Európy od Severného mora po Jadran. Jeho učenie sa zachovalo prostredníctvom žiakov vo forme veršovanej básne, ktorá bola úmyselne zakódovaná - bez znalosti šermu z nej nebolo možné sa nič naučiť a zároveň rýmy fungovali pre žiakov ako mnemotechnická pomôcka aby si zapamatali neskreslene, čo sa počas výučby dozvedeli. Knihy šermu boli pred rozšírením kníhtlače veľmi zriedkavé a okrem vysokej šľachty si ich nemohol nik dovoliť.
Zaujímavé je, že Lichtenauerovo meno sa uchovalo v povedomí a bolo citované po dve nasledujúce storočia. Na tom, aby sme sa dozvedeli čosi viac o tomto tajomnom majstrovi pracujú viacerí odborníci, ale archívy zatiaľ priveľa správ nevydali.
Ako prebiehala praktická rekonštrukcia šermu?
Keď sme začínali, šerm bol zakódovaný len v manuskriptoch. Prvé sme museli dostať mikrofilmy s nafotografovanými stránkami stredovekých kódexov k nám. Texty sú napísané starou nemčinou a písmom, ktoré dnes bežný človek neprečíta. Po pár lekciách paleografie sa nám šermiarsky systém začal odkrývať a lúštenie zabudnutého umenia šermu nás vtiahlo ako detektívka - len viac.
Každý manuskript obsahoval časť mozaiky, preto sme museli preskúmať všetky dostupné zdroje. Porovnať ich a vzájomne podopĺňať. Pomohlo nám, že niektoré zdroje boli aj ilustrované, i tak je však veľmi náročné zrekonštruovať pohyb zo statického obrázku. Trvalo nám niekoľko rokov, kým sme sa od manuskriptov dostali cez pomalé skúšanie v telocvični až k praktickej aplikácii v turnajoch s plnou výstrojou.
V čom sa líši autentický šerm od toho filmového?
Scénický šerm z filmov a festivalov má za cieľ pobaviť diváka, preto duely trvajú dlho a sú vizuálne efektné. Pôvodný šerm mal jednoduchý cieľ - eliminovať protivníka čo najrýchlejšie a najefektívnejšie, bez vlastného zranenia.
Treba ale dodať, že už v stredoveku existovali aj formy šermu pre zábavu, kde nešlo o zmrzačenie oponenta, ale o kratochvíľu. Takéto priateľské zápasy sa konávali vo väčších mestách v nedeľu poobede a priťahovali divákov podobne dnes futbalové zápasy. Šermiari najrôznejších profesií zápasili o ceny a pre všetkých bolo dôležité nezraniť sa, keďže išlo prevažne o ľudí, živiacich sa vlastnými rukami.
Aké zbrane používate?
Základom je dlhý meč (langschwert) - emblematický symbol európskeho šermu. Je dlhý 1,3-1,4 metra, drží sa oboma rukami a je určený na bodanie i sekanie. Táto zbraň sa používala vo výučbe šermu od 14. do 18. storočia.
Ďalej používame rapíry - bodné zbrane z neskoršieho obdobia (1,2-1,3 m, do 1 kg), ktoré si ľudia predstavujú ako kordy z Troch mušketierov. Máme aj tesáky - krátke jednoručné sečné zbrane podobné šabliam.
Aká je bezpečnosť pri športovom šerme?
Bezpečnosť je kľúčová, keďže ide o plné zásahy, nielen naznačovanie. Zbrane sú tupé a pri bodoch pružia, aby nespôsobili vážne zranenia. Aj napriek tomu však zásahy nie sú príjemné. Používame kompletnú ochrannú výstroj: masky, chrániče krku, predlaktí, rukavice a vypchávaný kabát.
Nie je to najbezpečnejší šport, ale s modernými ochrannými pomôckami a špeciálne upravenými zbraňami nedochádza k závažným zraneniam. Bezpečnosť sa postupne zlepšuje oproti začiatkom, keď sme používali improvizované chrániče z iných športov.
Ako vyzerajú tréningy?
Trénujeme 3-4 krát týždenne. Prvá polhodina je všeobecné príprava zameraná na explozivitu, koordináciu a prácu nôh. Nasleduje technická časť vo dvojiciach s korekciami trénerom a prípadne individuálne tréningy. Druhá polovica je venovaná voľným zápasom na body v plnej rýchlosti, kde sa počíta len výkon a úspešnosť zásahov.
Aké máte medzinárodné aktivity?
Vďaka našim úspechom nás často pozývajú na dvojdňové či trojdňové semináre po celom svete - od Európy, Ameriky až po Austráliu. Tam prezentujeme, čo sme sa za 26 rokov naučili, vyskúmali a overili si v praxi. V HEMA svete sú typické víkendové akcie, kde sa stretávajú inštruktori z okolitých i ďalekých krajín a predstavujú najnovšie objavy vo svojej šermiarskej škole.
Na web stránke máte pre návštevníkov k dispozícii viacero zaujímavých článkov, zdrojov a materiálov. Ako vznikla myšlienka na ich tvorbu a publikáciu?
Keďže sme si museli vyskúmať a vyvinúť techniky sami, chceme sa podeliť o poznatky s komunitou HEMA (Historical European Martial Arts) - celosvetovým hnutím zahŕňajúcim desaťtisíce šermiarov.
Publikovali sme články na našej stránke i mimo nej. Na sympóziu Tyrnhau sme diskutovali s výskumníkmi z okolitých krajín a výsledkom bolo niekoľko zborníkov. Snažíme sa pristupovať k šermiarským témam seriózne, lebo výskum v tejto oblasti si zaslúži viac pozornosti. Historici-nešermiari to za nás nespravia, keďže šerm a jeho historický kontext pre nich nebýva zaujímavé téma, alebo bez praktických skúseností je ťažké interpretovať historické knihy len tak „na sucho”.
Ako sa môžu záujemcovia zapojiť?
Do cechu sa nedá dostať priamo. Záujemcovia musia začať v našej škole šermu Pugiles, kde každoročne v septembri otvárame nábor. Je to škola otvorená pre všetkých, a začiatočníci si tam osvoja základy pohybu so zbraňou a pripravia sa ďalšie šermiarske štúdium.
Po roku či dvoch sa môžu rozhodnúť, akému smeru sa chcú venovať: scénickému šermu a vystúpeniam (Agentúra HECTOR) alebo HEMA a turnajovému športu (Trnavský šermiarsky cech).
Na záver - aké sú vaše najväčšie úspechy a plány?
Trnavský šermiarsky cech má vynikajúce medzinárodné výsledky. Naši šermiari získali množstvo zlatých medailí na turnajoch svetovej úrovne. Ešte aj dnes, keď už máme mnohí rodinné povinnosti, stále chodíme učiť žiakov z celého sveta.
Každý október organizujeme turnaj Tyrnhau - tento rok 25. októbra. Prídu šermiari z celého sveta, vrátane mnohých z TOP 10 svetového rebríčka. Je to dôkaz toho, že sme za 26 rokov vybudovali niečo výnimočné - od štyroch nadšených teenagerov sme sa dostali na svetovú špičku historického európskeho šermu.
