Blanka Džuganová
Šťastný a "zábavný" Nový rok...
Čučím na Silvestra do debny, počúvam staré Duchoňovky... Vraj v dolinách, človek sám svoju prírodu chráni... Neviem o akej krajine bol tento text. O akých ľuďoch.
Som matka. V tom sa cítim byť na správnom mieste v správnom čase a priestore. Všetko ostatné je len pominuteľná zastávka... Rada premýšľam, čítam a táram o vzťahoch, o výchove, o trendoch v spoločnosti... Niekedy úplne reálne upletiem čiapku a teším sa, keď k nej nájdem aj vhodnú hlavu, upečiem koláč, či kváskový chlieb a teším sa, keď sa vydarí a chutí. Keď mi na niečom záleží, viem sa ešte stále strašne najivne a nezrelo rozhnevať a šľahať plamene... Vďakabohu :-)Ak mi ostane nejaký mentálny priestor, venujem sa svojej práci. S cudzími deťmi... :-) Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Čučím na Silvestra do debny, počúvam staré Duchoňovky... Vraj v dolinách, človek sám svoju prírodu chráni... Neviem o akej krajine bol tento text. O akých ľuďoch.
Matka (význam slova): žena, ktorá dala dieťaťu život, rodička: láskavá, starostlivá m.; mnohodetná m., pren.o osobe al. veci, na ktorej sa prejavujú rozličné znaky materstva (ochrana, plodnosť, starostlivosť)...
Sme na ceste. Vždy. Aj keď práve stojíme. Narazíme na rázcestia, zle označené odbočky, slepé ulice. Ale vždy na ceste. Obklopení burácajúcim publikom, kde nám nejaká ruka podáva pohár vody a robí si pri tom selfi, alebo davom lačným po našej krvi. Čakajúcim, kedy padneme a konečne nevstaneme...
Mám rada také tie motivačné príslovia, príbehy, po ktorých musíte chvíľu rozmýšľať nad svojim životom. A najviac tie pozitívne, otvorené, ktoré dávajú šancu niečo zlepšiť, dotiahnuť do dobrých koncov. Aj keď máte pocit, že už je všetko pokašľané...
Niekedy musí človeka prejsť parný valec, aby na chvíľu pribrzdil, aby už nechcel od života tak veľa. Zopár krát porodiť, stratiť, prestať veriť, znovu sa nájsť... Vraj, čo ťa nezabije, to ťa posilní. Boli časy, keď som tomu už neverila. Oslabená, v strede ringu, K.O. rovno na ciferník, myslela som, že už nevstanem.
Asi starnem. Keď rozmýšľam o tých mladých a ja som zatiaľ asi hentá teta. Asi mám na to patričný vek, ale necítim to tak. Skôr to bude tou profesionálnou deformáciou. Trochu som si poštudovala, odučila a už mudrujem. No, učiteľka... A možno mi je len občas smutno. Aj za nich...