Najprv sme mali cestovaťtraja. Potom ma Kamil upozornil, že Bosna nie je len Česko(Slovensko), alei (Bosna)Hercegovina. Mapu Sarajeva som si musel objednať, kvôli nezáujmuju nikde nedržali. Neuveriteľné! To žijeme tak ďaleko? Konečne som našiel spoj(bus z Viedne), ktorý nebol drahý. Potom hostel, fotky krásnych iziebvzbudzovali pochybnosť, cena podporovala moje obavy. Uvidíme, treba skúsiť, veďnie každý hostel je hneď hororový. Dve noci pre istotu strechy nad hlavou,ostatné sa zariadi samo, neskôr. Naplánované cesty do Mostaru, Bjelašnice,Srebrenice mali viac otvorených riešení. A potom úprimná rada nechodiť„mimo vyznačených chodníkov“. A „aspoň si zaplať poriadnu poistku“, znel súhlass cestou. Musel som tam ísť, zlomiť predsudky.
Dvanásťhodinová nočná cestana juh Európy bola v pohodlnom autobuse príjemným začiatkom. Celonočnýdážď vzbudzoval výčitky, že som si vybral zlý čas. Dážď bubnujúci na strechuautobusu upokojoval moje myšlienky, letné dažde som si vždy vychutnávalv podkrovnej izbe s knihou v ruke. Malé svetielko nad hlavou vytrvalosvietilo do mojich poznámok. Snažil som sa už po stýkrát zorientovaťv etnicky zmiešanej krajine, študoval mapy, hltal dejiny poslednej vojny.Polnoc priniesla 21.august, chvíľu som hľadel do tmy a premietal si známeobrazy vpádu agresora do našej krajiny. Sloboda stratená za jednu noc. Výročiesom prežíval sám. Moje spomienky boli len z kníh, našťastie som 21.8.1968nezažil. Mamina áno, od nej viem o ruských tankoch uprostred noci, tiež nemohlispať.
Nad ránom som zaspal,prebral ma chlad klimatizácie. Vonku prší, úzke cesty potvrdzujú, že smev BiH. Nad ránom míňame dva ťažko havarované kamióny, cez mokré okno nieje vidieť nič, len signalizačné svetlá, maják. Bože, aby sme šťastne došli!V slúchadlách znie „Spomaľ, máš privysokú rýchlosť.“ Usmejem sa, schúlimna svojom sedadle, hnevám sa na fungujúcu klimatizáciu, predsa zaspávam.
Posledné dve hodinky bolidarovaným odpočinkom, vždy spím najlepšie až nad ránom. Na moje prekvapenie smev Sarajeve o 1,5 hodiny skôr. O pol siedmej je ešte všetko zatvorené,stále leje. Zalepené oči otváram doširoka, no nespoznávam nič, pochopiteľne.Začnem pekne po poriadku, najprv sa na privítanie ponúkne borovičkou,a hneď je lepšie. Cudzí jazyk znie zrozumiteľne, ale angličtinav hale autobusovej stanice ma potešila viac. Američan z Colorada jepotešený, že som aj ja prišiel na Filmový festival. Aké šťastie, vravím si.Jasné, že by som rád prišiel, ale nemal som ani potuchy. Začína to dobre, tešímsa. Už nevadí, že prší a nohy sú mokré. Musím zistiť kde a čo premietajú.
Vedľajšia budova je pošta,kde si zmením eura na KM (Konvertibilná Marka). Kurz je dobrý, teda ľahko sanásobí a delí (1,-Euro = 1,955KM), zaokrúhľujem na 2. Prvýkrát vidím, ako si zapisujúkaždé sériové číslo päťeurovky. Môžem vyraziť. Do centra. Do toho!
