Ondrej Bodnár
Jeseň v Strážovských lesoch
Možno posledné dni tejto výnimočne peknej a suchej jesene ma zviedli na túlavé chodníčky uprostred Strážovských vrchov, na Vápeč.
Aj ja si myslím, že „žiadny človek nie je ostrov“ (T. Merton). Aj ja mám priateľov. Načúvam im, pozorujem zmeny v našich životoch, hľadám odpovede na otázky, ktoré nás trápia. Mnohé odpovede a postrehy sme našli spoločne. Zoznam autorových rubrík: Bosna i Hercegovna (BiH), Eseje, próza, Keď som sa zamyslel..., Osobné, Nezaradené
Možno posledné dni tejto výnimočne peknej a suchej jesene ma zviedli na túlavé chodníčky uprostred Strážovských vrchov, na Vápeč.
Po niekoľkých výstupoch na tatranské končiare si ubolené telo pýtalo trochu relaxácie. Rozhodol som sa teda na skok navštíviť Aquacity v Poprade . Ohlasy niektorých známych ma síce varovali, že so službami v Tatrách to môže byť prekvapujúco-negatívne, nedbal som na ich hlasy. Ľutujem. Kráčajúc cez Poprad som sa tešil na trochu plávania a tepla, ktoré moje kĺby potrebovali. Niekoľkých Popradčanov som sa pýtal na cestu a na to, či je Aquapark otvorený. Pre istotu som si predtým na nete pozrel otváracie hodiny, ceny, vybral si svoju zónu a nevedel sa dočkať. Vnútorný pocit neistoty ma prinútil telefonovať na infolinku 052/7851111, nič. Skúsil som znovu, zas nič. Moje zlé tušenie sa naplnilo, keď ma pred vstupom privítali dvaja SBS-kári, ktorí mi slušne povedali, že Aquapar je 3 dni zatvorený. Vraj nie som jediný, kto o tom nič nevedel. Včera prišlo niekoľko poľských autobusov, museli ich tiež vypoklonkovať. Počas mojich 5 minút postávania a nechápania, museli slušne odmietnuť 2 skupiny iných zahraničných sklamaných. Aj oni krútili nechápavo hlavami a čudovali sa, že o tom nikde nečítali, nepočuli. Ani ja. V ani jednom jazyku, ktoré aspoň trochu ovládam. Paradoxne pravdivo potom vyznie