Liečiť ma z mojej naivity začali tí, ktorí sa liečili zo smrteľnej choroby - rakoviny. A keďže postupne zomierali, zostal som jediný, ktorý sa skutočne liečil. Oni ma liečili. Ukázali mi, že moje odpovede nepotrebujú, lebo sú mimo ich hľadania. A tak hľadali sami, a mne na tom láskavo dovolili mať účasť. Chodil som k nim často, dovolili mi. Ukázali mi cestu a odišli. Nakoniec všetci traja. „Oni“ vo mne zanechali hlbokú stopu.
Aj ja som si už kládol TÚ otázku. Netlačila na ňu smrť, a z odstupom času si myslím, že až tak ťažko zas nebolo. Vtedy si však človek nájde mnohé odpovede, no nevie nahmatať TÚ jednu, TÚ, po ktorej by nastalo konečne ticho v duši.
Niektorí našli TÚ odpoveď a našli aj ticho, naplnenie. No pritom aj niečo stratili. Niektorí stratili niektorých. TÁ odpoveď nie je lacná.
„Nájsť odpoveď na otázku zmyslu života nie je ľahké.“
Ja som mohol byť pri tom, keď ju hľadali „oni“, aj „vy“ v Blave, aj „Ty“ na Orave, aj, áno aj „vy“ vo Zvolene. Vždy vtedy bol s nami aj V.E. Frankl. Spomínate si? „Bol nám nevtieravým spoločníkom, viedol nás od rezignácie a pesimizmu k odhodlaniu a optimizmu.“
Jeho knihy sú plné mojich podtrhnutí, výkričníkov i otáznikov. Tak ako som ich nachádzal v príbehu mojom i príbehoch iných. Jedna kniha sa mi nevrátila. Tá najviac poznačená a ošúchaná. Možno niekto dovolil, aby mu robila spoločnosť. Možno v nej opäť niekto nájde TÚ odpoveď.
PS: Fotografia je skutočnou obálkou knihy, ktorá na našom i českom trhu chýbala. Pred 2 týždňami vyšla z „Irisu“ a jedna skončila u mňa v knihovníčke.
