Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(1)
No a čo, veď v malej obci nechali malý život a začali žiť vo veľkom štýle - Nazaretčan ich úplne uchvátil. … Teraz sa s dlhými nosmi vracali späť do malého sveta, ktorý sa mal stať opäť tým jediným. Aj za mestom stretli viacerých, ktorí počuli o poprave. Nedalo sa to nepočuť, bol to zvláštny víkend. Ako sen. Cestou ich prekvapil jeden, ktorý akoby bol z iného sveta, akoby to čo sa stalo cez víkend v meste chápal ináč než ostatní. Bolo s ním o čom hovoriť, niekedy sa nedá hovoriť len tak. Všetko je vedľajšie, čas, slnko, ľudia, kilometre, smäd, … len nepustiť myšlienku, človeka, chvíľu, pohľad, iskru v očiach…
Iskra v očiach sa nedá prehliadnuť, nesmie byť prehliadnutá. Je totiž jediným znamením, že sa deje niečo, "čo je očiam neviditeľné", lebo je to dôležité. Lebo je to okamih precitnutia, odpoveď v slovách, čo sa ešte chvejú. Je to oheň v srdci, ktorý by spálil každého narušiteľa tejto svätej chvíle.
"Aha!" povedali cudzincovi niekoľkokrát na jeho slová. Ich: "Aha!" bolo iskrou v očiach, ktorá nedovoľovala odísť, rušiť, či zľahčiť. "Aha!" potvrdzuje, že to bolo o niečom, že to nebolo len tak, a že to musí pokračovať.
"Či nám nehoreli srdcia…? Veď to bol Ježiš!", vyhŕkol Kleopas.
"Aha!", vzdychol priateľ, dnes už po neviem koľkýkrát.
Stíchli. Iskra v očiach zostala, aby svedčila o dôležitých veciach. O spoločenstve.
"Chápeš?"
"Aha!"
