Ďakujem Ti Pe. za načúvanie mojim teóriám, ktoré prvýkrát začali do seba aspoň trochu zapadať práve pri našich rozhovoroch medzi vinicami, vtedy ešte pokrytými snehom. Potešilo ma, keď som videl, že aj Teba to zaujalo a mal som dojem, že nie som školáčikom, ktorý sa pod dohľadom učiteľa učí hláskovať cudzie slová. Mal som dojem, že aj Ty si v tom objavoval niečo zaujímavé. Sľúbil som, že to dám na papier, sľúbil som to aj Ma. a Ed., ktorí ľutovali, že neboli s nami. Chcem teraz tento dlh splatiť.
Keď sme sa pustili do tejto Témy, dovolili sme si zároveň pohodlie: „nebyť vyčerpávajúci“ v odpovediach, nebáť sa nedokončiť hľadanie hneď pri prvom pohári vína, nebáť sa hovoriť predovšetkým o našich názoroch, ... Dovolili sme si nepustiť túto Tému, aj keby nás po chvíli zunovala, či ukázala našu nevedeckosť. Dovolili sme si to, lebo vieme, že to je naša Téma.
Všetko načali niekoľkí naši priatelia, ktorí už nie sú medzi nami, ale stihli čoto zažiť a našťastie aj napísať. Spôsobili búrku v ustálených vodách našich pohľadov na to kde a ako žijeme. Tak sme spolu s nimi začali „nenávidieť meštiakov, ktorí sa vždy pokúšajú žiť v strede, hľadajú stav spokojnosti. Nikdy sa neobetujú, nikdy sa neoddajú nadšeniu ani askéze, nikdy nebudú mučeníkmi, lebo takáto cesta je pre nich extrémom. Naopak, ich ideálom nie je obetovať sa, ale zachovať si vlastné pozície a postavenia. Slovom, pokúšajú sa usadiť v miernom, nenáročnom pásme bez víchric a búrok. Pritom, intenzívne možno žiť len na úkor vlastného ja.“(H.Hesse, Stepný vlk) A obdivovali sme neznámych, ktorí nás zvádzali úplne iným pohľadom na život než „Hesseho meštiaci“. Zástupy tých, ktorí dokázali svojmu životu vtlačiť pečať zmysluplnosti aj v extrémnych situáciách koncentračného tábora, nám nedovolili vycúvať z Témy, ktorú sme raz načali: „Nikdy a nijako nezáleží na tom, čo môžeme ešte od života očakávať, ale záleží jedine na tom, čo život očakáva od nás! Život totiž v konečnom dôsledku neznamená nič iné ako: preberanie zodpovednosti za správne odpovede na životné otázky, za splnenie úloh, pred ktoré každého jednotlivca život postaví, za splnenie požiadaviek danej chvíle.“(V.E.Frankl,Napriek všetkému povedať životu áno) Aké hodnoty to vlastne (ne-)žijeme?!
Keďže jediným vedeckým na tomto našom spoločnom hľadaní boli zatiaľ len naša osobná angažovanosť a záujem, ktoré nás motivujú viac než peniaze z európskych grantov, či získaných akad. titulov, dovolili sme si použiť aj svojskú metodológiu: príbehy dostupné verejnosti, a pozorovania dostupnej verejnosti.
Moje nasledujúce 4 texty budú priznaním sa k 4 hodnotám, ktoré som spoznal ako dôležité pre poznanie kvality života. Budú to moje reflexie 4 filmových príbehov, ktoré sa práve v tomto čase objavili, a potešili nás, lebo hovorili o našej Téme. K filmom pridám krátke spomienky na ľudí, ktorých som stretol, pričom filmový príbeh mohol byť kľudne ich príbehom.
Ak chceš Pe., doplň či oprav, čo treba. Dík!
