Konečne sme sa stretli

V stretnutí tých dvoch sa stretávajú rôzne pohľady: na život, na jeho zmysel, ale aj každodenné prežívanie (pre mladého začínajúca radosť, pre starého nahá skúsenosť). Jeden priamy v odhodlaní energie a snahy, druhý pritlačený k zemi viac svojimi skúsenosťami než svojimi rokmi. V našom stretnutí bola úcta k druhému, lebo vieme, že žijeme naplno. Chápeme, že „naplno sa dá žiť len na úkor vlastného ja“ (H. Hesse). Nie je to však v rýchlosti krokov ako by sa mladý nazdával, ale v hĺbke prežívania, ktorá ponúka aj dotyk utrpenia. Tam, kde chlapec kričí a hľadá pomoc, starec mlčí a znáša; tak dvaja žijú rozdielne to isté. Každý naplno.Keby sa vymenili, bolo by im ťažko: starec by nestačil, chlapec by nechápal. Smiali by sa na sebe, keby videli ako jeden chce a nevládze, druhý môže a nevie. Všetko je ako má byť, keď chlapec obdivuje starca v jeho slabosti života ale moci poznania a starec žije v nádeji pre odhodlanie chlapca. „Konečne sme sa stretli.“ (A.de S.-Exúpery) Plnosť života sme našli v stretnutí nás dvoch - chlapca a starca. „Ľudia dlho kráčajú jeden popri druhom,... no keď sa oprie človek o človeka, otvoria sa mu oči a objaví iných ľudí “ (A.de S.-Exúpery). Porozumieť významu takéhoto stretnutia znamená „poznať skutočnú váhu vecí.“ (J. Giono). V ten piatok som na námestí stretol „starca“; on tam stretol „mňa – chlapca“.