Teraz nás stále bolo málo. Čo robiť, chcem niekde vypadnúť, ale kam, as KÝM? Túto otázku som riešil práve vtedy, keď som bol doma, nanávšteve u rodičov. A vtedy som sa zahanbil, strašne. Na Korziku somsíce počítal so sestrou a bratom, ale záhadne som zabudol na mojumaminu, ktorá nebola na žiadnej dovolenke vyše 20 rokov, možno viac. Užsom ju viackrát nahováral na týždeň voľna, nikdy som však nemal silnéargumenty. Vždy mala niečo vážnejšie.
Teraz neodolala. Narýchlo sme zorganizovali auto plné súrodencov ajednej maminy. Všetko vyšlo, najviac nám však urobila radosť tým, že snami vôbec šla a že perfektne zapadla do partie. Posúďte sami podľafotky. Spolu s nami spievala, smiala sa, naháňala sa, ... Boli sme akomalé deti. A naposledy sme takto spolu boli, keď sme boli ešte malédeti.
