V čase keď ľudí vystrašili ceny elektrickej energie sa dá na webe o fotovoltických elektrárňach veľa dočítať. Riešenia sú dostupne už takmer aj v supermarketoch. Jedná sa o panely väčšinou na strechách, ktoré vyrábajú elektrickú energiu. Tá putuje do striedača kde sa mení na použiteľnú pre spotrebiče v domácnosti. Elektrina je vyrábaná najmä cez deň a keď svieti slnko.
Koľko vyrobí fotovoltická elektráreň
Najviac fotovoltická elektráreň vyrobí v letnom období. V zime iba zlomok. Pre predstavu moja 2kW fotovoltika vyrobí ročne približne 2000 kWh elektrickej energie. V roku od januára do marca je výroba na úrovni 200 kWh, od septembra do decembra ďalších 300 kWh. Väčšinu teda 1500 kWh vyrobí elektráreň od marca do septembra. Samozrejme, ak by som v zime z panelov pratal sneh mohlo by to byť o čosi viac no nie zásadne. Takáto aktivita je však dosť nebezpečná. Z príkladu vidieť, že za 6 mesiacov v jari a v lete vyrobí elektráreň 3 krát viac energie ako v ostatnom období. V lete je elektriny prebytok a v zime nedostatok. V prípade ak sa prebytky nespotrebujú putujú do distribučnej siete buď bezplatne, alebo sa dá aktivovať tzv. virtuálna batéria.
Je virtuálna batéria naozaj batéria?
V podstate elektromer zaznamená dodanú energiu do siete v čase prebytku. Túto elektrinu naopak odoberiete zo siete v čase ak je potrebné. V jednoduchosti cez deň keď sú prebytky dodávate do siete a v noci naopak energiu odoberiete. Žiadna veda za tým nie je. Elektrinu pri výpadku z virtuálnej batérie mať nebudete. Vyzerá to fajn no treba si uvedomiť, že za všetku energiu, ktorú odoberáte zo siete platíte distribučné poplatky, ktoré sú na úrovni polovice ceny za silovú energiu. To znamená, že ak energiu spotrebujete a nedodáte do siete (virtuálnej batérie) ušetríte cca o 50 percent viac. To však nie je vždy možné. Nemáte predsa zapnuté spotrebiče keď svieti slnko a naopak vypnuté ak nesvieti. Pod pojmom virtuálna batéria si teda netreba predstavovať žiadnu batériu.
Reálna batéria a cena fotovoltickej elektrárne
Ďalšou alternatívou ako uskladňovať elektrickú energiu je reálna batéria. Tá však potrebuje priestor a hlavne je ju potrebné zaplatiť. Pre predstavu cena 3 kW elektrárne je okolo 3 tis €. Takáto elektráreň vyrobí ročne 3 tis kWh čo je spotreba menšej domácnosti, ktorá nekúri elektrinou. K tomu cena riadnej 10 kWh batérie je niekde na úrovni ca 5 tis €. Takáto batéria dokáže uskladniť energiu vyrobenú za ca jeden deň. Cena spolu 3 kW fotovoltika s 10 kWh batériou sa môže hýbať na úrovni 8 tis. €.
Oplatí sa to?
Návratnosť pri súčasnej cene elektriny, ktorá je na úrovni 0,2€/kWh (koncová cena vrátane všetkých poplatkov) je pri fotovoltike s reálnou batériou viac než 13 rokov. Ak v čase dôjde k zvyšovaniu cien elektriny elektráreň sa vráti skôr. Treba si uvedomiť, že pri takejto inštalácií je batéria po 13 rokoch vhodná na výmenu.
Mohlo to byť aj ináč
Vyššie popísaná problematika sa týka bežných smrteľníkov, ktorí chcú ušetriť. Masívna podpora fotovoltických elektrárni sa odohrala v rokoch 2005-2011 kedy výkupná cena z týchto zdrojov sa vyšplhala na 450€/MWh pod zámienkou plnenia plánov budovania obnoviteľných zdrojov. Pre predstavu v tom čase bol nákup energie niekde na úrovni 60€/MWh
V týchto rokoch nastal bum výstavby veľkých solárnych parkov. Nestavali to bežní smrteľníci na strechách za účelom šetrenia, ale tí čo mali voľne stovky tisíc eur. V tom čase po celom Slovensku vyrástlo na poliach množstvo parkov. Mohli ste vidieť aj pasúce sa ovce okolo. Krásny pohľad na prírodu v kombinácií s dielom vytvoreným človekom. Výkupná cena garantovaná na 15 rokov. Jednoducho veľmi výhodná investícia pre tých, ktorí mali informácie a prostriedky.
Ako je možné nakupovať za 60 a predávať za 450? No tak, že rozdiel zaplatili všetci odberatelia vo svojej cene za elektrinu. Podrobnejšie som o tom písal tu. Neskôr sa začali prejavovať technické problémy so sústavou. Ak koncentrujete množstvo nestabilnej elektriny sústava ako taká sa začne správať nestabilne. Viac o tom vedia Česi kde to zašlo o čosi ďalej. Neskôr zmizli aj ovečky keďže sa ukázalo, že chutia im aj káble. Zostali len parky a dobrá výkupná cena. Keď už aj bežní ľudia získali informácie výkupná cena klesla zo 450 na 250 €/MWh čo už bolo omnoho menej výhodné. Podrobnejšie popísané tu.
Namiesto podpory bežných ľudí ...
Namiesto toho, aby už v tom čase boli podporované malé zdroje na strechách, ktoré by pomohli množstvu ľudí aj sústave boli vybudované veľké fotovoltické parky z ktorých profituje niekoľko jednotlivcov. Pre predstavu na Slovensku je spolu ca 550 MW vo fotovoltike. Jedna sa o približne 900 elektrárni pričom 33 s výkonom nad 1MW (spolu 100MW), ďalších 340 s výkonom 0,9-1MW (350MW) a zvyšok ca 100MW je v malých fotovoltických elektrárňach. Pozn. Všetko od 0,9MW sú tie veľké parky.
Dalo sa aj takto . . .
Ak by podpora nebola poňatá ako výhodný biznis pre pár jednotlivcov mohli šetriť tisíce rodín v domoch. Na Slovensku je odhadom 1,2 milióna domov (z toho ca 1 mil. rodinné domy). Uvažujme s podporou malej 2 kW elektrárne na streche. Takto mohlo šetriť viac než 220 tis domov - takmer každý piaty dom mohol mať vybudovanú fotovoltickú elektráreň. Stačilo malú podporu na výstavbu a zabezpečiť, aby spotrebiteľ pri prebytku si mohol odčítať zo spotreby. Jednoduché elegantné riešenie bez batérií, ktoré vytvoria ďalší elektro odpad a bez záberu množstva poľnohospodárskej pôdy. Takéto decentrálne zdroje by priaznivo pôsobili na sústavu aj v súčasnej dobe s nástupom elektromobility.
Nič nie je stratené. Cena elektriny stúpa, ľudia chcú šetriť. Podpora malých lokálnych zdrojov je stále témou. Potrebné je však rozumné nastavenie pravidiel.
