Som občasný diskutér, designer, manžel a otecA taktiež syn, brat, švagor, strýko a zať. Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
Pamätám si, ako kedysi Fico na oslave MDŽ uviedol Pellegriniho. Najviac sa vraj míňali jeho “podpiskarty”. Bolo to niekedy pred piatimi rokmi v Banskej Bystrici a babky už vtedy vedeli viac, ako celá dnešná opozícia, či ulica...
Myslel som si, že si dám v tejto vyhecovanej dobe pauzu a nebudem komentovať naše hysterické politické dianie na Slovensku. Smrť pána Michala Horského mi ale nedá, aby som nenapísal nasledujúce riadky.
Naša krásna krajina pod Tatrami je tak “trošku” romantická. “Trošku” sa tvári ako demokracia, “trošku” je ešte postkomunistická a “trošku” je už kapitalistická, ak máme na mysli ranný kapitalizmus, alebo tzv. klondajk.
Krásna Manuela, bývalá účastníčka Miss Mexika sa zapletie s členom mafiánskeho kartelu. Tento ju potom podstrčí do bezpečnostných štruktúr štátu, až nakoniec ona skončí v objatí samotného predsedu vlády. Babky sú vo vytŕžení...
Všetci sme zhrození z vraždy novinára na Slovensku. Každý súdny človek musí odsúdiť tento ohavný zločin, bez ohľadu na svoju politickú príslušnosť, či prípadné sympatie k akémukoľvek táboru politického spektra.
Zmráka sa, stmieva sa, k noci sa chýli... Týmto nás otravovali v škole, ako povinnou literatúrou. Rovnako, ako dnes niektoré médiá v súvislosti s opätovnou kandidatúrou Kisku.
Zeman znovu vyhral prezidentské voľby v Čechách. Slovenské príslovie hovorí, že do tej istej rieky sa nedá vstúpiť. Zeman bol zarytý Európan, ktorý po Klausovi okamžite vyvesil na Hrad ČR vlajku EÚ.
Do druhého kola prezidentských volieb v Čechách postúpili dvaja kandidáti. Jeden z “kavárny”, a ten druhý “z lidu”. Skrátka znovu to je súboj inteligencie a primitivizmu, ako za Schwarzenberga...
Historicky bolo Rakúsko vždy komplikované. Najprv to bola monarchia, potom fašistický a neskôr taký špionážno - hybridný štát v strede Európy. Ani ryba ani rak, ale stále otvorený na všetky strany.
Fico mal dnes prisahať nielen na zdravie svojho syna, ale ako správny birmovaný kryptokomunista aj na Marxa, Engelsa, či pápeža Františka a všetkých svätých. Takéto trápne divadlo Slovensko nezažilo od čias Mečiara.
SZM-áčik, potom komunista a dnes sociálny kapitalista. Kedysi sme si s podobnými osobnosťami nerobili ťažkú hlavu. Buď me ich absolútne ignorovali, alebo keď boli veľmi lepkaví, tak sme ich spacifikovali.
Jeho návšteva a jeho výplody v Štátnej Dume sa nám môžu javiť ako zblúdilé reakcie nostalgického poloretarda, hľadajúceho svoju osobnú hodnotovú orientáciu. Opak je pravdou. Jeho angažmán je osudovo vypočítavý a predurčuje vývoj.
Zdá sa to dávno, keď sme boli na námestiach štrngať kľúčami proti komunistickej strane a proti jej vedeniu spoločnosti. Komunisti nedokázali vybudovať beztriednu spoločnosť hlavne kvôli svojej nenažratosti a opojného pocitu moci.
Ortodoxný ľavičiar Štefunko ponúka Slovensku tzv. politickú alternatívu. Chce nás zachrániť pred pseudoľavicovým Smerom. Rovnako, ako kedysi Šaňo Dubček so svojou naivnou predstavou o socializme s ľudskou tvárou.
Novinári, ako aj občania SR hovoria o župách a nie o VÚC. Je najvyšší čas, aby bolo územie Slovenska pomenované logicky, kľudne aj ako kraje, ak máme nacionalistický problém so župami. Mimochodom, ich optimálny počet je 3+1.
Dnes prišla z Poľska smutná zpráva. Na protest proti poľskej nacionalistickej diktatúre sa upálil 54 ročný Piotr S. Predtým uviedol, že to robí pre stratu jeho osobnej slobody za vlády Kaczynského v Poľsku.
Vox populi = hlas ľudu. Populizmus by mal znamenať, že určitá skupina politikov sa snaží naozaj vypočuť hlas ľudu a tomu prispôsobiť svoje konanie. V podstate by mali byť populistickí politici prototypom tých najšľachetnejších.
To jsou ty paradoxy, povedal by Václav Havel. Vláda vraj vyčlenila na financovanie mimovládok namiesto 15-tich 30 mil. €. Korupcia v priamom prenose a to už ani nehovorím o konflikte záujmov. Fico je skrátka génius...
Slovenská vláda prepisuje po novom aj slovenské rozprávky. Tá najnovšia z nich sa volá o 14-tich mesiačikoch. Trochu mi to pripomína tú o Jankovi, ktorého chcela ježibaba najprv vykŕmiť, aby ho nakoniec mohla zožrať.
Ako gymnazista som bol za socana v amfiteátri na kultovom západnom filme s podobným názvom. Volalo sa to: Nevinní so špinavými rukami.
