Katedrála... ach, áno, naozaj je taká nádherná, obrovská, majestátna, tajomná, opulentná ako sa o nej hovorí.
Podľa miestnej legendy pri jej výstavbe cirkevní hodnostári vyriekli osudnú vetu: „Postavme kostol taký krásny a taký veľkolepý, že tí, ktorí ho uvidia dokončený, si budú myslieť, že sme šialení."
Skutočne je na čo sa pozerať. Hneď pri vstupe do priestorov vyvráťte krky nahor, nad hlavami sa vám bude vznášať Lagarto - krokodíl. Je ľahké nevšimnúť si ho. Visí si pokojne a snáď i spokojne zo stropu v rohu nádvoria hneď vedľa slonieho kla a vstupu do Sevillskej katedrály. Ako sa tam dostal?
V skratke: bol darom egyptského sultána.
Pre tých, čo majú radi príbehy, takto:
Kde bolo, tam bolo, žil raz jeden kráľ. Volali ho Alfonso X a pre jeho lásku k vzdelaniu ho prezývali Múdry. Bol však predovšetkým mocný, veď práve jeho otec dobil Sevillu od Maurov a spravil z nej hlavné mesto kráľovstva. Mladý Alfonso sa z kráľovskej koruny tešil určite rovnako ako zo svojej prekrásnej dcéry, Berenguely. Nevieme, či bola naozaj taká krásna, ako sa hovorí, ale isté je, že o jej ruku prejavil záujem Emir, egyptský sultán, ktorý kráľovi a princeznej poslal mnoho vzácnych a exotických darov, medzi nimi aj živého krokodíla.
Krokodíl žil spokojne mnoho rokov a vraj po čase konvertoval na kresťanstvo. Ale nájdu sa aj takí, čo tvrdia, že v Seville trpel a v ďalekej cudzej zemi žil veľmi krátko. Tak či onak, príbehy si zaslúžia dobré konce a vy sa tiež dočkáte. Šikovný rezbár vytvoril drevený model krokodíla a po smrti toho živého model prekryli kožou toho skutočného, čím mu zabezpečili slávu na večné veky.
Mimochodom, Emir ruku princeznej nedostal, ale to je už iný príbeh...
Výstavba katedrály priviedla do Sevilly remeselníkov z celej ríše, dokonca z Nemecka a Holandska. Začala sa v roku 1433 a trvala 73 rokov. Bola prvým chrámom, ktorý zosadil z pomyselného trónu dovtedy najväčšiu katedrálu na svete Hagia Sofia. Dodnes je jednou z najväčších katedrál sveta a s rozlohou 11 520 m2 si udržala prvenstvo ako najväčšia gotická katedrála na svete.
Okrem rekordov čo do veľkosti je katedrála jednou z najlepších galérií v Španielsku. Nájdete v nej diela od Velázqueza, Goyu aj Murilla. Ak nechcete tento svätostánok len v rýchlosti preletieť a urobiť si zopár pamätných fotiek na sociálne siete, vyhraďte si na prehliadku aspoň dve hodiny. Nájdete v nej veľké množstvo sôch, malieb, zlatých a strieborných predmetov, sakrálnych rúch a iných artefaktov. Poseďte si na chladnej lavičke v pokojnej atmosfére pred nádherne zdobeným vyrezávaným oltárom tvoreným 44 reliéfmi. Je to najväčší gotický oltár v celom kresťanskom svete, na výšku dosahuje úctyhodných 20 metrov a na šírku 23 metrov a je celoživotným dielom jediného človeka, Pierra Dancarta. Nikto to nevie presne, ale odhaduje sa, že na oltár bolo použitých viac než 40 tisíc kilogramov čistého zlata! Niet divu, že ho chránia vysokánske mreže.
Ak túžite po pokoji a rozjímaní, zablúďte do niektorej z priľahlých kaplniek či na patio vysadené pomarančovníkmi. Ich oranžové plody ožiarené slnečnými lúčmi pridávajú život nehybným majestátnym múrom pieskovobielej farby.
Napravo od oltára sa nachádza ďalšia zaujímavosť, hrobka Krištofa Kolumbusa. Tá je naopak miestom, kde sa môžete potkýnať o návštevníkov, k čomu určite prispievajú aj teórie o tom, či kosti, ktoré ukrýva, sú alebo nie sú pravé.
Známy moreplavec bol po svojej smrti pochovaný v španielskom meste Valladolid, hoci on sám si prial, aby jeho telo po smrti previezli do Nového sveta, presnejšie na karibský ostrov Hispaniola. Kým sa jeho pozostatky ocitli v Sevillskej katedrále, trochu si pocestovali po svete. Niekoľko storočí ležali v Dominikánskej republike, zopár desaťročí v Kubánskej Havane, až sa im konečne dostalo zaslúženého odpočinku v impozantnej hrobke v Seville. Napriek tomu, že viaceré DNA výskumy potvrdili pravosť kostí a v hrobke teda skutočne ležia pozostatky Krištofa Kolumbusa, vedci zo Santo Domingo sú presvedčení o tom, že aj oni vlastnia jeho pravé kosti. A môžu mať pravdu.
Albert Einstein tvrdil, že logika vás dovedie z miesta A na miesto B, zatiaľ čo predstavivosť vás vezme kamkoľvek. Všetko je relatívne...
Možno si spomínate, ako sme sa učili, že Krištof Kolumbus pochádzal z talianskeho Janova. Podľa inej teórie sa jeho rodisko nachádzalo v regióne na severovýchode Španielska. Tú druhú teóriu potvrdzujú listy, ktoré písal v španielčine, pričom používal frázy a slová reflektujúce vplyvy katalánskeho jazyka. Pred pár rokmi vedci vyzbierali DNA vzorky od viac než 350 ľudí, ktorých priezvisko je Colom – katalánska verzia Kolumbusa a 80 ďalších výterov spod jazyka pochádza od Talianov s priezviskom Colombo. Skúmali pozostatky Kolumbusovho syna Hernanda a tiež jeho brata Diega. Štúdia sa stále neskončila, no nech už dopadne akokoľvek, hrobka je veľmi fotogenická a zaslúži si vašu pozornosť. Bola jednou z posledných prídavkov katedrály. Pôvodne bola vystavená v Havane, na svoje súčasné miesto bola inštalovaná až v roku 1899.
Lístky do katedrály vám odporúčam kúpiť vopred na presne stanovenú hodinu. V čase našej návštevy boli pred katedrálou viaceré rady a bolo nutné zaradiť sa do tej, kde svietila tabuľka s vašim zakúpeným časom. Najdlhšie rady sme videli vždy prvé hodiny po otvorení.
Ak vás už množstvo histórie a umenia unavilo, vyberte sa na promenádu k rieke Guadalquivir.
Je to obľúbené miesto oddychu miestnych aj turistov. Vykúpte sa v slnečných lúčoch, pokochajte sa pokojnou hladinou druhej najdlhšej rieky Španielska, pozorujte premávajúce sa loďky, kajakárov alebo sa rovno vyberte na plavbu po jej toku. S novo načerpanou energiou vybehnite na Torre del Oro, hexagonálnu strážnu vežu.
Vstupné je dobrovoľné, no odporúča sa zaplatiť 3 eurá. Vežu postavili v 13. storočí a okrem vojenskej funkcie v stredoveku slúžila aj ako väzenie. V súčasnosti návštevníkom ponúka pekné výhľady na mesto, ale aj zaujímavosti z histórie moreplavectva, objavovania sveta a makety slávnych lodí.
V skorých dopoludňajších hodinách sa oplatí rieku prekročiť a prejsť na už spomínaný trh - Mercado de Triana. Okolité uličky už nie sú také malebné ako staré mesto, no aj toto je tvár Sevilly.
Stánky trhovníkov ponúkajú to najlepšie zo sietí rybárov, záhrad zeleninárov a ovocných stromov. Nájdete tu výbornú ponuku korenín, miestnych syrov a samozrejme šuniek a salám, ktoré môžete zobkať z papierových kornútikov. Poseďte si pod vypchatými býčimi hlavami a vychutnajte si kávičku servírovanú s úsmevom.
Popri rieke sa dostanete k Parku Marie Luise, ktorý obkolesuje nádherné a veľkosťou nadmieru štedré Španielske námestie.
Námestie je dielom slávneho miestneho architekta, Aníbala Gonzáleza. Vybudovali ho v roku 1928 ako súčasť Ibérijsko-americkej expozície, ktorá sa uskutočnila v nasledovnom roku. Cieľom exhibície bolo symbolické zmierenie s niekdajšími americkými kolóniami. Prítomné architektonické prvky v sebe spájajú art-deko, obrodu baroka, renesancie aj obľúbený maurský štýl.
Poseďte si v krásne zdobených výklenkoch znázorňujúcich jednotlivé časti Španielska, povozte sa loďkami po vodnom kanáli, odfoťte sa na mostíkoch bohato zdobených farebnými keramickými obkladmi, osviežte sa v striekajúcej fontáne.
Pod balustrádami nájdete vytúžený tieň, na schodoch lacné suveníry v podobe pestrofarebných vejárov (čínske verzie kúpite aj za 4 eurá, tie manuálne vyrábané a ručne maľované vejáre vás budú stáť niekoľko stoviek, zato však budete vlastniť spomienku, ktorú pri dobrej starostlivosti ocenia aj ďalšie generácie) a pri troche šťastia zažijete aj pouličných umelcov, ktorí vám prechádzku po námestí spríjemnia hrou na gitare, spevom či flamenco vystúpením. Nezabudnite ich odmeniť, aj oni sú súčasťou magickej Sevilly, ktorá sa navždy zapíše do vašich sŕdc.
Apropo flamenco – navštíviť Andalúziu a nevidieť flamenco je ako ísť do Pisy a obísť šikmú vežu. Andalúzia je považovaná za kolísku flamenca. Flamenco je Andalúzia.
No dobre, je to vlastne mix rómskej, španielskej, indickej, židovskej a arabskej kultúry, ale bez všetkých tých vplyvov by Andalúzia mala celkom inú podobu. V Seville nájdete hneď niekoľko casas, kde si môžete vychutnať pravú flamenco show. My sme sa vybrali do La Casa del Flamenco - Auditorio Alcántara a bol to naozaj zážitok, pre veľkých aj pre toho najmladšieho člena našej rodiny. Ešte pár dní po prílete sme boli divákmi spontánnych tanečných show, kde veľmi trefne predvádzala dupkanie, tlieskanie, točenie sa či vážnu tvár, ktorá sprevádza emotívne vystúpenia tanečníkov.
Tradične uvidíte hodinové predstavenie, kde vystúpia dvaja tanečníci, dvaja speváci a hudobník, najčastejšie gitarista. Prsty toho nášho snáď ani nepatrili k ľudskému telu, tak rýchlo prebrnkávali medzi strunami. Kvílivé piesne, rytmické dupkanie podpätkov, dlhé sukne krútiace sa okolo rýchlych nôh tanečníčky, ostré zvuky kastaniet, ak vo vás koluje aspoň kúsok tanečnej krvi, budete mať problém obsedieť a netlieskať do rytmu. Vyskúšajte to, naozaj neobanujete. Odporúčam kúpiť si lístky vopred, keďže počet miest je limitovaný.
Sevilla to sú aj nákupné ulice, chladená sangria, La Maestranza – aréna, kde si môžete pozrieť býčie zápasy a tiež múzeum na túto tému, mnohé ďalšie zaujímavé múzeá odkrývajúce bohatú španielsku históriu, galérie, nájdete tu aquapark, aj zábavný park pre rodiny s deťmi, aj krásny palác Casa de Pilatos plný kvetov.
Nestačilo? Síce vás bolia nohy, no vy aj tak chcete vidieť viac? Olé!
Len pár kilometrov od Sevilly je rodisko rímskych vládcov Trajána, Hadriána a možno i Theodosiusa - Italica. Jej pôvod siaha už do r. 206 pred Kristom a k pamiatkam sa dostanete poľahky miestnym autobusom. Len 40-minútová jazda vlakom vás dovedie do Córdoby, ďalšieho úžasného mesta plného ruchov, vzruchov a pamiatok, ktoré je lepšie raz vidieť a zažiť, než o nich stokrát čítať a počúvať. O niečo ďalej sa nachádza Ronda a keď potiahnete ešte kúsok, čakajú na vás malebné pláže a slnečné pobrežie Costa del Sol.
Ale na to vám už tri dni zrejme stačiť nebudú...
Nezabudnite, že Španielsko to je aj siesta a aj pri aktívnej dovolenke si nájdite čas na oddych.
Adiós!
