Obľúbený škótsky herec David Tennant sa nechal počuť, že by si veľmi rád zahral v ďalšom prevedení Hamleta a pokojne prijme aj rolu lebky, ktorú Hamlet drží na scéne. Nie, nejde o vtip. V roku 2008 sa ako Hamlet počas predstavenia pozeral do čiernych otvorov po očiach Andrého Tchaikovskeho, poľského skladateľa a klaviristu, ktorý svoju lebku v poslednej vôli venoval Kráľovskej Shakespearovskej Spoločnosti za účelom jej použitia ako rekvizity. Ostatné časti Andrého tela poslúžili vedcom.
Divadlo malo lebku k dispozícii už od osemdesiatych rokov, ibaže mnoho režisérov a hercov sa necítilo na to, aby ju naozaj použili ako rekvizitu. Až David Tennant prelomil spoločenské tabu a lebka sa konečne dožila premiéry. Hľadiac do mŕtvych očí Yorika tak Hamlet v jeho podaní naplno precítil váhu slov o smrteľnosti.
Nedávno mi volala dcéra študujúca v Holandsku, že už druhýkrát dostala list, v ktorom ju miestny úrad žiada, aby sa vyjadrila, ako majú naložiť po smrti s jej telom. Keď máte osemnásť, na smrť nemyslíte. Myšlienka na to, čo spravia s vaším telom, vás umára, rozhorčuje, vyrušuje a ťahá od oveľa naliehavejších tém bublajúceho života. Upokojila som ju, že Holanďania sú známi pragmatici a má byť rada, že jej dali možnosť výberu. Keď už sme mali tému smrti na jazyku, prebrali sme ju z každej strany a uistili sme jedna druhú o tom, že zhruba vieme, čo si prajeme, ak by... veď viete čo. Hoci aj táto téma podlieha zmenám, o čom ma každý rok presviedča moja mama, keď ma oboznamuje so svojimi posmrtnými želaniami a ja sa nebránim, živým sa ľahšie kladú otázky. Tváriť sa, že o tom ešte nemusíme hovoriť, by bolo pokrytecké. So smrťou to nie je ako s vegetariánstvom či očkovaním proti kiahňam, ku ktorým môžeme zaujať taký či onaký postoj. Nevyhneme sa jej.
Ale späť k holandským listom. Píše sa v nich, že ak sa nevyjadrí, znamená to, že súhlasí, aby jej orgány a časti tela poslúžili po smrti iným. Ak sa však rozhodne, že aj v tomto chce mať posledné slovo, má si zvoliť z ponúkaného menu a označiť, či si praje venovať spoločnosti iba oči alebo aj pľúca, môže prispieť troškou kože, aj o pečeň je neutíchajúci záujem, aby nezabudla, že obličky má dve a buniek milión. Ak sa nevie rozhodnúť, alebo sa necíti na nosenie bremena smrteľnosti, má možnosť hodiť to na niekoho iného. Napríklad na rodiča, súrodenca, partnera či priateľa, stačí uviesť kontaktné údaje dotyčného a keď príde na lámanie chleba...
Zisťovala som, aká je situácia v Luxembursku a prišla som na to, že pokiaľ nevyjadrím písomný nesúhlas, že si neželám darovať svoje orgány, stávam sa automaticky potenciálnym darcom. Milo ma prekvapila správa, že len približne 3% obyvateľov veľkovojvodstva vyjadrilo písomne nesúhlas s darovaním orgánov. Hoci je možné, že viac ako zopár obyvateľov o možnosti prejaviť názor ani len netuší. Napriek tomu ostáva nepísaným pravidlom, že príbuzní sa k tejto téme môžu vyjadriť, ak teda poznajú vôľu mŕtveho a je predpoklad, že by s darovaním orgánov nesúhlasil.
Možno vám napadlo, že o prísun orgánov v týchto krajinách nie je núdza, obzvlášť ak si uvedomíme, že donorom sa môže stať človek v akomkoľvek veku. Nie je to tak. Kým André Tchaikovský mohol čakať v sklade na svoj come back takmer tri dekády, transplantácia orgánov má svoje špecifiká, takže počet čakateľov na nový orgán je stále vyšší než počet orgánov, ktoré sú k dispozícii. Veru, telo musí aj po smrti spĺňať isté kritéria, aj keď na ideálne miery sa konečne môže vykašľať.
V roku 2024 sa v Luxembursku uskutočnilo 7 multi odberov orgánov, pričom týchto sedem donorov poskytlo orgány 22 ľuďom. Na takú malú krajinu sa mi to zdá celkom slušný údaj, kým si neprečítam, že Luxembursko má v priemere 10,6 donorov na milión obyvateľov, čím sa nachádza pod priemerom (14,7), ktorý uvádza správa medzinárodnej organizácie Eurotransplant. Táto nezisková organizácia má za cieľ koordináciu transplantácií orgánov v Rakúsku, Belgicku, Chorvátsku, Nemecku, Maďarsku, Luxembursku, Holandsku a Slovinsku.
Aká je situácia na Slovensku? Teoreticky je každý občan po smrti považovaný za možného donora, takže aj vaše niekoľkokrát zlomené srdce sa môže stať ideálnym partnerom na život pre niekoho iného. Ak sa vám táto predstava nepáči, môžete vyjadriť svoj nesúhlas s darovaním orgánov, tkanív či buniek a dať si ho potvrdiť notárom. Národná transplantačná organizácia vedie register nesúhlasov, ktorý sa pred každou transplantáciou overuje, aby nedošlo k nerešpektovaniu nesúhlasu.
Hoci je život pre každého človeka drahý, pre statočného človeka je česť drahšia, hovorí nesmrteľný Shakespeare v dráme Troilos a Cressida a zdá sa mi, že pri tejto téme trafil klinec po hlavičke. A s troškou zveličenia sa mi žiada dodať, že ani klinec zatlčený do rakvy nemusí byť tým posledným, čo na svete uvidíte.
