V ten večer sa spod ľavého predného kolesa ozvala rana a auto sa zatriaslo. Ozval sa škripot, ktorý neveštil nič dobré. Po niekoľkých metroch auto celkom zastalo a bol koniec. Rozbitý náboj kolesa, zničená poloos, tlmič, ktorý už nikdy nič neutlmí. Chvíľa bezradnosti, potom privolanie polície.
V okamihu, keď policajti s profesionálne podozrievavým výrazom v tvári dokumentovali nehodu, ozvala sa rana a v rýchlom pruhu s rachotom zastalo ďalšie auto. Prerazená pneumatika, z ktorej sa po tej šupe statočne dymilo. Ďalšia obeť pasce, ktorú tam nastražil rozmarný správca komunikácie.
Za necelú hodinu tou jamou s väčším, či menším šťastím prešli stovky áut. Úplne neoznačená, idúc za autami sa jej nebolo kam vyhnúť.
Na druhý deň sa predsa objavilo čosi, ako značenie. Úderov do podvozkov áut výrazne ubudlo. BMW už bolo v tom čase v servise, kam ho dopravila odťahová služba.
A tak sa Ivan R. o pár dní vybral so správou z polície tam, kde sídlia osoby zodpovedné za stav vozoviek: správcom komunikácie a vinníkom nehody je v tomto prípade bratislavský magistrát. Vedomý si svojej pravdy, dúfajúc, že keď mu škodu spôsobili rýchlo, rovnako rýchlo sa budú snažiť o nápravu sa ešte usmieval. To nie je irónia. On iba žije v Rakúsku.
Frontoffice je niečo, čím magistrát vzdialene pripomína civilizovanú krajinu. Neinformovaného by to mohlo aj zmiasť. Don Quijote tu ešte dúfal, že to bude rovnako jednoduché, ako preraziť pneumatiku.
A tak sa Ivan R. obrátil na tetu za okienkom s nápisom "DOPRAVA A CESTNÉ HOSPODÁRSTVO". V tej chvíli sa niečo, čo vyzeralo ako jasný prípad začalo znejasňovať. Teta na frontoffice bola - bez irónie - nesmierne milá a chápavá. A dala Ivanovi R. aj telefónne čísla a zopár polooficiálnych dobrých rád. To bolo celé. Naivne očakávať, že problém spojený s dopravou budú riešiť práve v tomto okienku je skutočne naivné. Kedysi som si myslel, že frontoffice slúži na to, aby občanom pomohol riešiť ich problémy a odľahčil úradníkov od kontaktu s nasranými občanmi. V Bratislave má zrejme aj inú funkciu...
V Bratislave vám frontoffice súcitne pomôže vyrovnať sa so skutočnosťou, že ich problém je vlastne vašim problémom a že keď sa chcete domôcť svojich práv, musíte si poradiť bez frontoffice. A - povážte - dovolia vám telefonovať. Telefonovať na čísla, na ktorých to nikto nedvíha, alebo zdvíha niekto, kto nie je kompetentný. Vraj niekde v Petržalke.
Niekoľko informácií od tety spoza okienka: Bratislava nie je poistená proti podobným škodám. Inak povedané, ak niekomu magistrát spôsobí škodu, jediným použiteľným zdrojom na výplatu odškodnenia je mestský rozpočet. Jeho stav je žalostnejší, ako stav Quijotovho koňa. A vraj Ivana R. čaká niekoľko rokov trvajúci súdny spor, lebo mesto bez súdu nezaplatí.
Ešte inak povedané: magistrát Bratislavy je zodpovedný za správu komunikácií a ich stav. Následky jeho nedostatočnej starostlivosti si užívame vo forme výtlkov dodnes. Z dvoch možností: drahá poistka a seriózny prístup k občanom, alebo vychcané šetrenie na cudzí úkor a spoliehanie sa na to, že väčšinu poškodených tá hroziaca súdna tortúra odradí a škody zaplatia z vlastného vrecka, si magistrát vybral tú druhú.
Stovky poškodených pneumatík, tisíce tlmičov, ktorým stav vozoviek prudko znižuje životnosť. Disky, ktoré už nikto nevyrovná, poloosi. Keby som veril konšpiráciám, tak by ma ako prvé napadlo, že magistrát ovláda kartel dovozcov náhradných dielov a majiteľov autoservisov. Našťastie neverím. Tisíce skutočne poškodených, oveľa menej zdokumentovaných prípadov. A iba a zlomok tých, ktorí sa nakoniec rozhodnú si nárokovať škodu. Lebo magistrát nezaplatí bez súdu a určite nie skôr, ako za dva, či tri roky. Dovtedy čakajú poškodených náklady spojené s opravou, vypracovaním žaloby, náklady právneho zastúpenia a súdne poplatky. Aj v prípadoch, ked je vina správcu komunikácie nesporná.
Tento výtlk si iba za jedinú hodinu pripísal na konto škodu v tisícoch euro. Aké sú skutočné škody z tisícov podobných za celú zimu? A prečo si šlendriánsky prístup magistrátu k údržbe vozoviek musia zo svojho platiť tí, ktorí sú vinní len tým, že si dovolili jazdiť po týchto cestách? Viedeň dáva na kilometer takejto cesty 9 tisíc euro, Bratislava 7 a pol. Pri zohľadnení nákladov na prácu, ktorá je v Rakúsku oveľa vyššia je rozdiel v skutočných nákladoch ešte o čosi nižší. Tak prečo dier vo Viedni niet, zatiaľ čo v Bratislave je problém sa do nich nestrafiť každých pár metrov?
Ktovie. Možno sme to iba celé nepochopili. Možno to nie sú výtlky. Možno ide iba o začiatok budovania nových tunelov. Malých, ale našich. Lebo v nich by sa tie prachy úplne ľahko stratili. A Ivan R.? Musí si vraj napísať žiadosť a poslať ju chlapovi, ktorý nezdvíha. Žiadosť mu vraj ale aj tak zamietnu, to vedia už vopred a vopred ho pripravujú na to, že bez právnika to nepôjde a že to potrvá roky a ktovie, či uspeje.. Ivan však nevyzerá, že by sa na to chcel vykašlať. Pokračovanie nabudúce.
