Niekoľko dní som strávil na cestách s kolegami z viacerých členských organizácií Platformy RISC. Vzhľadom na množstvo často rozporuplných informácií o zhoršenej bezpečnostnej situácii a niekoľkodňovú neexistenciu zvyčajných komunikačných a distribučných kanálov sme sa rozhodli pre nezávislý prieskum zasiahnutých lokalít. Komu sa nechce čítať ďalej nezáživný text, tu je obsah zhrnutý v krátkom videu. Zistenia z tejto cesty ešte spracúvame, už dnes je však jasných niekoľko závažných skutočností.
Prakticky celé územie Bosny a Hercegoviny, veľká časť Srbska a menšia Chorvátska boli zasiahnuté rozsiahlymi škodami súvisiacimi s nečakane silnou a dlhotrvajúcou zrážkovou činnosťou. Došlo k fatálnemu poškodeniu verejnej infraštruktúry, zničeniu desiatok mostov a poškodeniu stoviek kilometrov vozovky, prerušeniu železničných tratí a na európske pomery nebývalými zosuvmi pôdy, ktoré zásadným spôsobom menia charakter krajiny a robia jej časť pre budúcnosť neobývateľnou. Po skončení občianskej vojny sa Bosna začal prudku rozvíjať a slabý štátny aparát zmietaný vnútropolitickými konfliktami nestačil na tento vývoj adekvátne reagovať. Následkom toho došlo k obrovskému stavebnému boomu a nelegálnej výstavbe na geologicky nedostatočne preskúmaných lokalitách, ktoré sa desiatky rokov javili ako stabilné. V údolí rieky Bosna je niekoľko desiatok rozsahom obrovských zosuvov a stovky menších, ktorých zastabilizovanie nie je v silách nikoho a bude na nich vyhlásená totálna stavebná uzávera. Vlastná nehnuteľnosť bola pritom často jediným významnejším majetkom relatívne chudobných obyvateľov BaH, postavená načierno na nestabilnom podloží a nepoistená sa však stala časovanou bombou: v priebehu niekoľkých dní takýchto „bômb“ vybuchlo viac, ako 100 tisíc (!). Pozemky v nestabilných lokalitách sa stali bezcennými, naopak tie, ktoré sa osvedčili budú rásť na cene: prírodná katastrofa teda v krátkom čase prinesie obrovské sociálne napätie v beztak nepokojnej spoločnosti a urobí žobrákov z niekoľko sto tisíc obyvateľov Bosny. Už dnes je jasné, že významnú časť údolia rieky Bosna a množstvo dolín v horách nebude v budúcnosti vôbec možné zastavať.
K tomu treba prirátať obrovské náklady spojené s likvidáciou ekologických škôd, ktoré bude nevyhnutné v najbližšom čase vynaložiť. Došlo k zničeniu obrovských skládok tuhého komunálneho odpadu a ich obsah sa rozlial po krajine. Voda vyplavila aj materiál z niekoľkých chemických fabrík a desiatok podnikov, ktoré pracovali s nebezpečnými látkami. Následkom toho okolie riek Bosna, Sáva a čiastočne aj Dunaj je doslova zdraviu a životu nebezpečné, v doteraz zaplavených oblastiach sú ešte stále desiatky tisíc tiel hospodárskych zvierat, ktoré usmrtila vodná smršť a znamenajú extrémne bezpečnostné riziko. Krízové štáby zasiahnutých oblastí robia, čo sa dá, pri takomto rozsahu katastrofy je však prakticky nemožné zabrániť šíreniu choroboplodných zárodkov vzduchom, živočíchmi živiacimi sa zdochlinami, alebo kontaminovanou vodou zo studní. Paradoxom z najväčších je, že uprostred nového mora rozkladajúceho sa po krajine je základným problémom získať obyčajnú pitnú vodu. Tento problém sa týka zvlášť nížinných oblastí v okolí miest Odžak a Bosanski Šamac, kde ešte aj v tejto chvíli voda dosahuje často aj výšku niekoľkých metrov a nemá kam odtiecť. V okolí Šamacu je stále pod vodou viac, ako 750 km2 pôdy a niekoľko tisíc obydlí a hospodárskych budov.
Bosna a Hercegovina pritom nie je členskou krajinou EÚ. Nedokážem si však predstaviť, že by sa Únia na ľudí Bosny vykašľala, v krátkom čase by ju ten problém tak, či tak dobehol. Už dnes Chorvátsko potichu pripravuje opatrenia na zabránenie pohybu osôb z juhu a hľadá riešenie, ako ustáť hroziacu vlnu ekonomických exulantov. Šťastím v nešťastí je, že k tejto katastrofe došlo na jar, pretože medzinárodné spoločenstvo má niekoľko mesiacov čas na nájdenie vyhovujúcich riešení a miestni ľudia sa môžu aspoň provizórne pripraviť na nadchádzajúcu zimu. Už dnes je však jasné, že niekoľko sto tisíc ľudí bude tú zimu tráviť mimo svojich domovov, ktoré buď úplne prestali existovať, alebo sú zásadne staticky narušené a bude ich treba zbúrať. Do jesene je nemožné nájsť uspokojivé riešenie a neexistuje ani dostatok pozemkov s vyhovujúcou infraštruktúrou, ktoré by bolo možné využiť na dočasné ubytovanie takého množstva ľudí. Evakuačné strediská sú plné starých ľudí, ktorí prišli o všetko a postarať sa o vlastné bývanie už nebude v ich možnostiach, mestské rozpočty a rozpočty samospráv na to jednoducho nebudú stačiť a štát.. Zlyháva. Bolo by fér povedať, že pri takomto rozsahu škôd by podobne zlyhával asi každý. Potichu a nenápadne sa niekoľko sto kilometrov od slovenských hraníc stáva z prírodnej katastrofy humanitárna.
Záchranné práce sú vykonávané miestnymi ľuďmi z profesionálnych a dobrovoľných hasičských zborov, orgánov civilnej ochrany, krízových štábov samosprávy a za skutočne obdivuhodne profesionálne vykonávanej činnosti profesionálov a dobrovoľníkov zo zahraničia. Švajčiarski Samaritáni dokážu za hodinu vyrobiť 2000 litrov pitnej vody doslova z bahna, špecialisti na inžiniersku činnosť z Nemecka riešia havárie na potrubí a rozvodoch, turecká armáda zabezpečuje núdzové zásobovanie Šamacu, desiatky rôznych organizácií z Európy robia, čo sa dá, vrtuľníky a letecká podpora odľahlých oblastí doteraz nedostupných motorovými vozidlami funguje v nebývalom rozsahu. Nikdy som nebol svedkom rozsiahlejšieho nasadenia takýchto síl a prostriedkov. A napriek tomu to nestačí, po opadnutí vody skutočné problémy pre túto krajinu len začínajú. Situácia je zatiaľ relatívne pokojná a obyvateľstvo sa správa príkladne, občasné incidenty ešte nič neznamenajú. Otázka ale je, ako dlho to vydrží a kedy napätie prerastie do konfliktov, ktoré si budú vyžadovať silové riešenia. Z pohľadu ľudí, čo stratili všetko je zima až nebezpečne blízko.
Niekoľko praktických informácií pre tých, ktorí by napriek všetkému chceli tým ľuďom pomôcť: individuálne zbierky šatstva a potravín v tejto chvíli už nemajú žiaden zmysel. Náklady spojené so zbierkou, skladovaním, dopravou do ohrozených oblastí a distribúciou by mnohonásobne prekročili skutočnú cenu darovaného materiálu a znamenali by neefektívne vynaloženie síl a prostriedkov. Zmysel má finančná pomoc poskytovaná adresne a na konkrétny účel dôveryhodnému partnerovi, ktorý za získané prostriedky nakúpi potrebný materiál v lokalitách najbližšie k zasiahnutým oblastiam a pomoc tak nebude zaťažená enormnými logistickými nákladmi a komplikáciami v colnom konaní pri dovoze do nečlenskej krajiny EÚ. Na Slovensku sú to štandardne ADRA, Človek v ohrození a Slovenská katolícka charita. Rovnako má zmysel dodávka liekov, čistiacej chémie a technológií na vysušovanie budov a úpravu vody, opäť však je potrebné uviesť, že spoľahlivý partner na mieste v podobe oficiálnej miestnej samosprávy, alebo kontaktných osôb podieľajúcich sa na systémovom riešení je nevyhnutnosťou, inak hrozí, že sa zaslaná pomoc stane predmetom obohatenia sa jednotlivcov so širokými lakťami a nedorazí tam, kam ju jej odosielateľ hodlal poslať.
Členské organizácie Platformy RISC uvítajú tiež ponuky na spoluprácu od profesionálov a organizácií, ktorým ich expertné zameranie umožňuje pomôcť pri likvidácii následkov prírodnej katastrofy a hľadajú spôsob, ako sa zapojiť do záchranných prác. V krátkom čase plánujeme zabezpečiť stálu prítomnosť našich špecialistov priamo na miestach likvidácie škôd, ktorí budú zabezpečovať efektívne zaobchádzanie s technikou a budú v nepretržitom kontakte s miestnymi krízovými štábmi, s ktorými máme už dnes nadviazané oficiálne kontakty. Cesta sa uskutočnila aj vďaka porozumeniu a osobnej podpore mnohých milých ľudí v Nadácii otvorenej spoločnosti a vďaka serióznemu prístupu organizácií, ktoré na monitorovaciu misiu vyslali svojich zástupcov. Oficiálnu fotodokumentáciu misie zabezpečil nezávislý fotograf a viacnásobný víťaz Novinárskej ceny Michal Burza.
