Lebo Rusko a Čína počúvajú tiež. Ako je potom možné, že pred ambasádami Ruska nie je dnes ani nohy? Ako to, že pred čínskym veľvyslanectvom neprotestujú davy proti masívnej špionáži, ktorá je podľa mnohých indícií proti nám už roky nasadzovaná s nebývalou silou? Kde sú zúriví blogeri, čo na tých darebákoch nenájdu suchej nitky? Prečo sa médiá nevenujú svedectvu nejakého Sněguročkina, čo žiada o azyl v USA a odhaľuje osobitosti ruskej špionáže? Zmenil Snowden svet k lepšiemu? O čo je ten svet bezpečnejší dnes, keď vytáral svoje pravdy všetkým? O jeho skutočných úmysloch nič nevieme a pochybujem, že boli čisté. Ak by však aj boli čistejšie, než snow, na veci to nemení absolútne nič. Cesta do pekla je dobrými úmyslami dláždená až nechutne často. Oslabil Ameriku, oslabil Západ a nahral do karát tým, ktorý si s morálkou odpočúvania nelámali hlavy nikdy. V dokumentoch, ktoré zverejnil je dokonca uvedené, že mechanizmus spracovania dát bol podriadený prísnej viacstupňovej kontrole a do hry bola zatiahnutá aj súdna moc. Tým bolo riziko zneužitia minimalizované na úroveň štatistickej chyby. Myslíte, že to podobne prísne funguje aj v Pekingu?
Odpočúvanie je mi z duše odporné. Ak si však mám vybrať, či ma počúvajú Rusi, Číňania, alebo Američania, niet o čom premýšľať. Padlí americkí agenti končia pred súdom. Tí ruskí s dávkou rádioaktívneho polónia v krvi. O osude tých čínskych sa svet nedozvie nikdy.
Prečo je napriek tomu okolo systému PRISM taký hluk? Musel by som začať obracať v hrobe Freuda, preto sa vyhnem hlbším teóriám. Vystačím si s jediným slovom: pokrytectvo. V Bratislave sú tisíce odporných stavieb, masovo sa však protestovalo len proti plotu na Hviezdoslavovom námestí. Na Slovensku sú stovky mäsiarstiev, kde predávajú mäso z trpiacich zvierat a s hygienou si často hlavu nelámu. Výklady však rozbíjame iba na mekáčoch. Agenti našich tajných služieb si cez obednú pauzu na USB nahrajú zopár hovorov a veselo s nimi obchodujú a spokojným občanom to už ani nepohne. Ak ale hrozí, že by nás mohli počúvať Američania, je zle. Možno z nás, čo máme nad štyridsať hovorí hanba, že keď nám vládli Rusi, iba sme čušali. Dnes kričíme, lebo už nehrozí, že nám za to dá niekto po papuli. A medzi vtedajším Ruskom a dnešnou Amerikou radšej nechceme vidieť rozdiel, aby nebolo vidno, že sme zas zbabelí, len iným spôsobom. Ktovie.
Ešte k Snowdenovi, aby sa nezabudlo. Nerozumiem, ako možno nazývať jeho konanie hrdinstvom. Vidím muža, ktorý dobrovoľne vstúpil do tajných služieb a vedel, kam vstupuje a čo bude robiť. Bol analytikom infraštruktúry a jeho úlohou bolo hľadanie spôsobov, ako sa vlámať do vašich mailových schránok a mobilov. Ešte pred mesiacom by ste ho nenávideli, dnes mu tlieskate. Vidím muža, ktorý sa rozhodol porušiť služobnú prísahu, zákony, ktorý klamal tých, ktorí mu dôverovali. Z titulu svojej funkcie v tajných službách mal tiež nadštandardný prístup k informáciám o tom, ako svoje odpočúvanie realizujú skutoční nepriatelia, tie však zverejniť nechce. A vidím muža, ktorému je dobrý ešte aj Ekvádor, len aby sa vyhol spravodlivosti. Dokáže toto váš hrdina? Signifikantný paradox: ešte aj Putin Snowdena vyzýva, aby ukončil činnosť poškodzujúcu Američanov a podmieňuje tým posúdenie jeho žiadosti o azyl.
Snowden je hrdinom, ale len v prípade, že za hrdinu považujete dobrého vojaka Švejka. Doba skutočných hrdinov je - zdá sa - definitívne za nami a tak nám neostáva iné, než obdivovať podliakov.
