
Nemá to však takmer žiaden reálny základ. Ak sa medzi vyhostenými osobami bude nachádzať čo i len jediný skutočný diplomat, pôjde najskôr iba o drobnú chybu v práci kontrarozviedky niektorej z krajín, ktoré sa práve rozhodli vyvetrať v zatuchnutých izbách ruských ambasád. Domov pôjdu len tí, ktorí v EÚ už dávno nemali čo hľadať.
Ruská federácia presadzuje svoje záujmy v EÚ dvoma spôsobmi. Jednak oficiálnou cestou za aktívneho zapojenia skutočných diplomatických pracovníkov a kultúrnych inštitútov, ovplyvňovaním školstva, čiastočne aj subjektov tretieho sektora a miestnych sympatizantov, zároveň však systematicky pôsobí aj neoficiálne cestou nasadenia rozviednych služieb. Krajiny s funkčnou kontrarozviedkou majú túto činnosť dôkladne zmonitorovanú a o skutočnom profile prichádzajúceho dôstojníka majú prehľad ešte skôr, ako pricestuje do hostiteľskej krajiny.
Vychádzajúc zo správ siedmich spravodajských služieb členských krajín EÚ z rokov 2014 a 2015 sa považuje za preukázané, že zvyčajne štvrtina, až tretina všetkých pracovníkov zastupiteľských úradov RF v krajinách EÚ pracuje pod krycou diplomatickou legendou a v skutočnosti ide o príslušníkov, resp. spolupracovníkov niektorej z tajných služieb. Zo zdrojov českej BIS dokonca možno odvodiť že viac ako polovica personálu ambasády RF používa diplomatický pas len ako krytie. V tomto bode dochádza k prekrývaniu oficiálnej a neoficiálnej formy pôsobenia v záujmovej krajine a podľa správ viacerých prebehlíkov má v prípade rozhodovania v absolútnej väčšine prípadov hlavné slovo tajná služba. Oficiálna činnosť orgánov RF na sociálnych sieťach a v médiách je kvalitne monitorovaná a zdokumentovaná, oveľa menej známa je činnosť ktorá na území EÚ prebieha skrytou formou, často nelegálne, využívajúc miestnu vplyvovú agentúru, na ktorej tvorbe a údržbe sa aktívne podieľajú riadiaci dôstojníci. Aká je teda aktuálna štruktúra a úlohy jednotlivých tajných služieb RF?
Z viacerých existujúcich služieb sú pre EÚ najdôležitejšie dve: Hlavná správa rozviedky generálneho štábu ozbrojených síl RF a Služba vonkajšej rozviedky RF. Obe majú na starosti aktívne pôsobenie na území nepriateľa. V Rusku existuje tiež niekoľko menších špecializovaných služieb určených na vykonávanie útočných operácií vyžadujúcich si nasadenie fyzického násilia, atentátov, vrážd a vykonávanie inej nelegálnej činnosti. Na území EÚ sú nasadzované ojedinele, voči presne určeným cieľom a prakticky vždy využívajú lokálne prípravné tímy schopné dokonale splynúť s prostredím. Ich činnosť je špecifická tým, že sa musia vyhnúť riziku prezradenia a zadržania, no zároveň ide o svojský spôsob komunikácie s tými, ktorých považujú za zradcov. Zo spôsobu vykonania musí byť zasväteným zrejmé, kto je skutočným páchateľom a aké sú jeho možnosti. Na území SR a v schengenskom priestore sa pohybujú s falošnou identitou získanou za pomoci spriaznených pracovníkov matrík, advokátov a príslušníkov polície, takže pri bežnej náhodnej kontrole je ich skutočná totožnosť nezistiteľná.
Hlavná správa rozviedky generálneho štábu ozbrojených síl RF je ofenzívnou službou výrazne vojenského charakteru, jej príslušníkmi sú napríklad členovia oddielov Alfa Spetznaz v minimálnom odhadovanom počte 17 400 osôb. Sú využívaní na plnenie špeciálnych úloh v konfliktných zónach, kde Ruská federácia buď vedie regulérnu vojnu, alebo vykonáva vojenské operácie bez oficiálneho vyhlásenia vojny, prípadne poskytuje inštruktorské služby pre miestnych bojovníkov a partizánov. Príslušníci Spetznaz tiež zabezpečujú prípravu terénu, logistického zázemia a fyzickej bezpečnosti špecialistov GRU na HUMINT - teda rozviednu prácu s ľudskými zdrojmi. Zabezpečujú tiež servis pre pracovníkov SIGINT operujúcich na misiách na nepriateľskom území, vrátane evakuačných plánov v prípade prezradenia. Väčšia časť operácií SIGINT prebieha z ruského územia prostredníctvom monitorovacích zariadení používajúcich optický prieskum a odposluch rádiovej, telefónnej a internetovej komunikácie. Menšia časť príslušníkov vykonáva v zahraničí nevyhnutné činnosti spojené s inštaláciou, prevádzkou a servisom zariadení zvyčajne umiestnených v objektoch veľvyslanectiev v spolupráci s ďalšou špecializovanou tajnou službou, Federálnou službou ochrany RF. Ňou spravované zariadenia však často neslúžia na legálne nezávislé spojenie s materskou krajinou podľa Viedenskej konvencie, ale zabezpečujú funkčnosť systémov ktorých účelom môže byť vzhľadom na obmedzený dosah zabezpečovanie nelegálneho vysielania a príjmu súvisiaceho so špionážou a činnosťou rozviednej siete. Zabezpečujú tiež nelegálny prienik do systémov mobilných operátorov s cieľom zabezpečiť odpočúvanie konkrétnych telefónnych čísel a monitoring pohybu záujmových osôb, vrátane prevádzky niekoľkých falošných mobilných BTS v prípadoch, že ich krátkodobé využitie vyhodnotí ako nevyhnutné.

V prípade ruskej ambasády na Slovensku je časť tejto činnosti pomerne ľahko zdokumentovateľná. Viditeľná nervozita ochranky pri dokumentovaní anténnych systémov na budovách patriacich Ruskej federácii je signálom že sme na správnej stope. Iste, Viedenská konvencia dáva zastupiteľným úradom pomerne široké práva pri využívaní nezávislého spojenia s domovinou. Podľa informácií od vysokopostavených slovenských diplomatov je však v civilizovaných krajinách zaužívaným pravidlom, že v prípade inštalácie a prevádzky rádiových zariadení ambasáda vždy žiada o súčinnosť miestne orgány, ktoré vydávajú príslušné povolenia a tiež vykonávajú dozor nad vyžiareným výkonom tak, aby ani náhodou nedošlo k neželanému rušeniu, alebo iným negatívnym javom ktorými by mohli byť dotknuté osoby žijúce v blízkosti slovenského zastupiteľského úradu - teda už mimo jeho pozemku.

Ruská ambasáda si však na Slovensku čímsi takým hlavu neláme. Všetky rádiové systémy v jej objektoch inštaluje, udržiava a prevádzkuje bez súčinnosti a konzultácií s úradmi SR, pričom Slovensko sa bez odporu vzdáva akéhokoľvek vplyvu, či kontroly - v tejto chvíli dokonca ani oficiálne nedisponuje informáciami o tom, aká je sila vyžiareného vysielacieho výkonu a či pri prevádzke ruských zariadení nedochádza k ohrozeniu zdravia a života slovenských občanov žijúcich v okolí ambasády. V prípade Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb štát dokonca prejavuje zarážajúcu nekompetentnosť: “Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „úrad“) vydáva individuálne povolenia na používanie frekvencií, ako aj na prevádzku len pre rádiové zariadenia prevádzkované na území Slovenskej republiky. Nie je v kompetencii úradu povoľovať používanie frekvencií, ako aj prevádzku rádiových zariadení na území iného štátu.” Úrad pritom hovorí v prípade ambasády o území cudzieho štátu, no hlboko sa mýli. Ambasáda Ruskej federácie sa nenachádza na území cudzieho štátu, ale na slovenskom území so statusom exteritoriality. Hovorca MZV Peter Susko k tomu uvádza: “Pokiaľ ide o priestory misie a priľahlé pozemky, z medzinárodného práva platí definícia ako je uvedená vo Viedenskom dohovore - t.j. naďalej zostávajú súčasťou územia SR, len na nich platí obmedzený výkon právomoci slovenských orgánov ako orgánov prijímajúcej štátu kvôli výsade nedotknuteľnosti týchto priestorov (možno na ne vstupovať len so súhlasom vysielajúceho štátu).”

Slovenské orgány teda môžu so súhlasom Ruska vstupovať na pozemok ambasády - ibaže o to ani nežiadajú napriek tomu, že boli opakovane upozorňované aj na prítomnosť a prevádzku zariadení, ktoré nespadajú pod Viedenský dohovor a pre svoje špecifické vlastnosti, či používané frekvenčné pásmo nemajú ako byť použité na kontakt s domovinou. Zvlášť v prípade rádiového vysielania na rôznych frekvenciách je pritom používanie nepovoleného, alebo poruchového vysielania na Slovensku pod obzvlášť prísnou kontrolou. Za pokazený bezdrôtový zvonček na domových dverách rušiaci susedom signál od diaľkového ovládača môžete ako slovenský občan dostať vysokú pokutu už o dom ďalej. Zariadenia s oveľa vyšším vysielacím výkonom násobne presahujúcim povolené normy ešte niekoľko sto metrov od objektu ambasády však nikto nekontroluje a ani ich prekročenie nepodlieha sankciám. Podľa hovorcu Suska “otázka používania slobodného rádiového spojenia vyplýva z výsady neobmedzeného a nerušeného spojenia s vysielajúcimi štátom. Takéto spojenie nemožno regulovať ani podrobovať súhlasom prijímajúceho štátu.” Z kolízie medzi záujmami Ruska a zdravia slovenských občanov teda vychádza víťazne Rusko - aj ďaleko za bránami pozemku, z ktorého v krátkych reláciách vysiela svoje kódované tajomstvá ktoviekam. Výpočet rôznych anténnych systémov inštalovaných na strechách ruskej ambasády prekonáva možnosti tohto článku, no možno medzi nimi nájsť aj skutočne exotické kúsky využívajúce techniku a frekvencie kedysi vyhradené pre vojenské účely, dnes už oficiálne "nepoužívané". Na otázky adresované tlačovému odboru veľvyslanectva sme konkrétnu odpoveď nezískali, no asistent tlačového atašé Nikolaj v telefonickom rozhovore poprosil plynulou slovenčinou o zaslanie kratších otázok, lebo vraj Rusi dlhým otázkam v slovenčine nerozumejú.

V tomto nadradenom postoji možno hľadať jednu z možných odpovedí na otázku, prečo Slovensko chýba medzi krajinami, ktoré by aspoň symbolicky oslabili dominanciu ruskej rozviedky nad našim územím. Už 14 krajín Únie sa rozhodlo pre vypovedanie špiónov z krajiny, Slovensko medzi nimi nie je. A to je zatiaľ reč iba o osobách pracujúcich v objektoch patriacich do správy Ruskej federácie.

Na území EÚ sa však príslušníci Spetznaz využívajú napríklad ako inštruktori bojovo orientovaných klubov. Tie často vedú osoby tvoriace súčasť ruskej vplyvovej agentúry, využívajú povolenia na pobyt a pôsobia pod rôznymi legalizačnými legendami: často vystupujú ako psychológovia, učitelia, majstri bojových umení, príslušníci kozáckych oddielov, či umelci. GRU má na Slovensku najväčšiu vlastnú sieť zahraničných agentov, predpokladaný počet jej príslušníkov šesť, až osemnásobne presahuje počet príslušníkov siete Služby vonkajšej rozviedky. GRU využíva na koncovú komunikáciu s príslušníkmi vplyvovej agentúry a šírenie dezinformácií rôzne sociálne siete a zabezpečuje tiež plynulé spojenie medzi nimi a vládou riadenými zdrojmi z teritória RF, na ktoré má priamy ideologický a mocenský vplyv. Ciele záujmu GRU sú prevažne vojenskej povahy, orientuje sa na získavanie informácií rôzneho stupňa utajenia z NATO a ovplyvňovanie ozbrojených síl, paramilitárnych organizácií a ich lídrov k podpore ruského naratívu.
Vzhľadom na technologický rozvoj a nadkritické zvýšenie dostupnosti širokopásmového internetu pre široké masy získali ruské tajné služby nečakane k dispozícii kanál, bez ktorého by ich činnosť nedosahovala ani zlomok dnešného účinku. Došlo tak k paradoxnej situácii, keď produkt pôvodne budovaný pre potreby americkej armády po uvoľnení pre civilné využitie zásadne zvýšil šance rozviednych služieb Ruskej federácie ovplyvňovať medzinárodnú situáciu vo svoj prospech. V kombinácii s tým, že v krajinách bývalej východnej Európy nedošlo nikdy k efektívnemu rozkrytiu siete spolupracovníkov KGB a Štátnej bezpečnosti z čias komunistického režimu sú tieto krajiny v súčasnosti extrémne zraniteľné. Primárnym cieľom GRU v Slovenskej republike je nadkritická penetrácia Ozbrojených síl SR, resp. organizácií “tretieho sektora” združujúcich bývalých dôstojníkov ozbrojených zborov, z ktorých mnohí buď nikdy nenadobudli dôveru voči novému štátnemu zriadeniu po roku 1989 a absolovovali výcvik ešte pod sovietskym vedením, alebo kombináciou rôznych vplyvov ich lojalita voči štátu, či NATO významne poklesla, alebo úplne vymizla. Časť z kedysi lojálnych dôstojníkov sa dokonca úplne otvorene stavia proti platnej bezpečnostnej stratégii SR. Situácia dospela do štádia, v ktorom značná časť ruskej vplyvovej agentúry už niekoľko rokov vystupuje úplne otvorene v prospech cudzej mocnosti a prejavuje nepriateľské postoje voči existujúcej vláde a proti našim spojeneckým záväzkom voči NATO a EÚ. A to je reč iba o vojenskej rozviedke. Nie je jediná, ktorá u nás pôsobí.
Služba vonkajšej rozviedky RF je výrazne špecializovanou civilnou výzvednou službou, ktorej hlavnou úlohou je orientácia na získavanie spolupracovníkov a informácií z prostredia politiky a jej ovplyvňovanie v prospech ruských záujmov. Disponuje vlastnou nezávislou sieťou agentov a spolupracovníkov, odhadovaný počet aktívnych riadiacich dôstojníkov na území SR nepresahuje 100 osôb, ich úlohou je vytipovávať rôzne záujmové osoby a získavať ich pre vedomú spoluprácu, alebo nevedomú podporu kombináciou rôznych manipulatívnych techník, pričom sa vyznačuje kvalitnou a vysoko efektívnou HUMINT stratégiou. Pre väčšinu spolupracovníkov a členov vplyvovej agentúry Služby vonkajšej rozviedky RF rozhodujúcim motivátorom zvyčajne nie je finančný, ani majetkový prospech: špecialisti pripravujúci verbovanie spolupracovníka uprednostňujú kombináciu vystavenia nádejného kandidáta nejakej dlhodobej ťažkej životnej situácii, prirodzene vzniknutej, alebo vyvolanej umelo nejakou formou provokácie. Využívajú sa kompromitačné materiály, milenky, slabé miesta a únava z dlhodobej expozície stresu. Tento proces umne využívajú s tým, že neskôr poskytnú “nezištnú” pomoc pri jej riešení. Prostredníctvom svojej siete potom pre budúceho spolupracovníka zabezpečia lepšie spoločenské postavenie, nápravu životnej havárie a postupne mu umožnia opäť sa etablovať v spoločnosti bez toho, aby si cieľový objekt vôbec uvedomil, že je spravodajsky rozpracovaný. Viditeľným prejavom tejto stratégie je zdanlivo nepochopiteľná účasť bývalých nezmieriteľných ideových nepriateľov na spoločných akciách smerujúcich k mäkkej podpore ruského záujmu. V priebehu troch, až štyroch rokov je takto získaná osoba pod plným vplyvom svojich nových "priateľov". Ak je to nevyhnutné, motivujú riadiaci dôstojníci záujmovú osobu aj majetkovo a finančne, zvlášť v prípade, že z dôvodu časovej tiesne nie je možné použiť vyšie uvedenú metódu. Prakticky vždy však ekonomicky motivovaných spolupracovníkov považujú za menej spoľahlivých.
Problém neustále rastúceho vplyvu a sebavedomia ruských špionážnych služieb na území SR ostáva vzhľadom k charakteru ich činnosti pre bežnú verejnosť úplne skrytý a aj v časti odbornej verejnosti prevažuje tendencia spochybňovať riziká spojené s týmto alarmujúcim faktom. Zbabelý postoj vlády neochotnej hoci len symbolicky siahnuť na tento symbol Putinovej moci a prejaviť solidaritu so spojencami má žiaľ iba jedno možné vysvetlenie. Dlhoročné ničím nerušené pôsobenie ruskej rozviedky dosiahlo kritickú hranicu a dokázalo vypnúť imunitný systém Slovenskej republiky. Tá následne stratila schopnosť rozoznávať ohrozenie a dnes jej suverenita a územná integrita do veľkej miery závisí od rozhodnutí Moskvy.