O hodinu sa mala pred budovou uskutočniť demonštrácia na podporu detí odobratých rodičom v Londýne. Zamestnanci na poobedie dostali voľno a odišli z budovy skôr, než sa tam zjavil prvý demonštrant. Zatvorili okná, zatiahli závesy a žalúzie.. a vlajky vlastnej krajiny a Európskej únie zbabelo omotali a prilepili k parapetom, aby sa ani náhodou nerozvinuli. Neuveriteľné.
Žijeme čudné časy. Pod touto vlajkou umierali briti za slobodu v druhej svetovej vojne. Tá istá vlajka sprevádzala všetky veľké chvíle Spojeného kráľovstva a aj tie menej slávne. Na túto vlajku boli právom hrdé milióny ostrovanov. Dnes? Ak hrozí, že sa objaví vlajka v médiách v spojení s demonštráciou, bez začervenania ju trápne zmotajú. Človeku sa ani nechce veriť, že v tejto budove sídlia vzdelaní diplomati. Že je to veľvyslanectvo hrdej krajiny, ktorá vždy dbala na bontón a férové pravidlá. Diplomatický protokol? Zabudnite.
Ak by to videl Churchill, hnal by vás z ambasády bičom. Byť hrdý na vlajku svojej krajiny je ľahké, keď o nič nejde. To, ako ste sa k vlastnému symbolu zachovali v strachu, aby sa nebodaj v médiách neobjavil v nelichotivých súvislostiach je prvotriedna hanba. Škoda. Od predstaviteľov Británie som čakal viac. Oveľa viac, než obyčajnú zbabelosť.
