Skupiny bojovníkov, ktoré sa o rok neskôr stali základom novovznikajúcich štruktúr Brancov skutočne pracovali už pri povodni v Píle, a pracovali perfektne. Nikdy a nikde som netvrdil, že Slovenskí Branci už v tom čase formálne existovali - konieckoncov tak neexistujú dodnes. Pat Švrček však nahlúplo klame tvrdiac: „On hovorí, že sa s nami stretol v roku 2011 pri povodniach v Píle. Tam sme nikdy neboli, branci vznikli v roku 2012. Nikdy nás nemohol stretnúť“. Nech je mu jemným ospravedlnením, že vtedy sotva patnásťročný ešte nosil maskáčové plienky a na plac po záplavách by ho aj tak nik nepustil, nemá si to teda ako pamätať. V tom čase ešte bol, podľa vlastných vyjadrení, mladým a hlúpym obdivovateľom Tisa. To však neznamená, že tam neboli iní jeho spolubojovníci. O účasti dobre organizovaných budúcich Brancov svedčí fotodokumentácia zo zásahu, evidenčné záznamy dobrovoľníkov a konieckoncov tiež dodnes verejne dostupná spätná väzba od zakladateľa SB Keprtu na Facebooku. Už vtedy na miesto prišli v uniformách na nerozoznanie od regulérnej armády a na miesta výkonu práce pochodovali vo formáciách.
Mat Rázga zas v reakcii na otázku, či som sa na Píle nemohol stretnúť s ľuďmi, ktorí sa neskôr stali členmi Brancov prská síru tvrdiac, že „Ale to je nezmysel, to ako keby ste sa stretli s niekým, kto niečo ukradol na základnej škole, a budete sa na to odvolávať aj roky potom. To sú nezmyselné veci. My ho nepoznáme, či sa on stretol s Keprtom, to netuším“. V tom istom rozhovore pritom Rázga tvrdí, že k Brancom prišiel len pred dvoma rokmi. Povodeň na Píle však bola v roku 2011, keď o nich ešte podľa vlastných slov ani netušil. Nemá teda osobnú skúsenosť, nemá ju ako mať. Nikdy a nikde som netvrdil, že som sa na Píle stretol s Rázgom.
Už pol roka po povodni sa na mňa budúci Branci mailom od zakladateľa obrátili s nasledovnou žiadosťou: „V prvom rade mi dovoľte sa poďakovať za kus práce, ktorý ste pre túto krajinu odviedli. Vašu činnosť sledujem už pár rokov a vaša organizácia mi vždy bola vzorom. Po ročnej príprave som sa rozhodol založiť OZ, ktorého účelom bude pomáhať na povodniach a odľahčovať prácu záchranným zložkám. Nakoľko ste boli na čele takej organizácie, rád by som Vás požiadal o teoretickú výpomoc s organizáciou aj prezentovaním. OZ sa bude zakladať pravdepodobne až v októbri a dovtedy chceme mať ujasnené veci. Momentálne je celá organizácia stavaná na 3 vysoko motivovaných "členoch", na stretnutie by sme tým pádom došli všetci 4. Môžeme sa dohodnúť na týždeň po voľbách?“ Švrček, Rázga, ani toto sa nestalo?
Vrcholným číslom tejto komédie je Švrčkovo tvrdenie, že nikdy predtým nepočul o waterboardingu. Zarážajúco neinformovaný veliteľ Brancov teda až do prečítania môjho blogu netušil nič o jednej zo základných metód vypočúvania, známej aj širokej verejnosti najneskôr od jeho nasadenia pri vypočúvaní väzňov v Iraku. Toto si snáď ani nezaslúži komentár.
Nejde však iba o osobné útoky a spochybnenia. Ide aj o jasné definovanie nepriateľa, ktorého podobní mudrci potrebujú, ako krehké rastlinky vodu. Ani raz si v rozhovore netrúfli ho jasne označiť. Iný člen vedenia Slovenských Brancov tak ale urobil už dávno, ešte koncom roka 2012: „Najväčšie vonkajšie bezprostredné nebezpečenstvo číha od našich južných hraníc. Maďarsko, ktoré na svojom území systematicky likviduje národnostné menšiny len v minulom storočí napadlo náš štát niekoľkokrát! Nehovoriac o predošlom tvrdom útlaku a terore zo strany Maďarov a ich maďarónskych prívržencov pred rozpadom rakúsko-uhorského žalára národov. V Maďarsku a celej tamojšej spoločnosti počnúc politickými predstaviteľmi, cez úrady, cirkvi a deti fanatizujúce školstvo, až po radových občanov je evidentná atmosféra veľkomaďarského nacionálneho extrémizmu až neofašizmu, nadradenosti, expanzionizmu a revizionizmu hraníc. Tieto nebezpečné sily presahujú hranice, vnikajú do všetkých okolitých štátov na územie obývané maďarskými (či skôr pomaďarčenými) menšinami a vytvárajú nebezpečnú zlovestnú iredentu. Medzi štáty, ktoré sú týmto najviac ohrozené je práve SR, resp. jej južné územia.“
Rázga a Švrček sa v rozhovore každý svojim vlastným spôsobom kŕčovito vyhýbajú aj odpovediam na otázku, na čej strane by Branci stáli v prípade ozbrojeného konfliktu, hoci ich redaktor Mikušovič poriadne vyobracal. Iný člen Rady Slovenských Brancov Tomáš Bičkoš, veliteľ 2 oddielu SB sa však v základnom dokumente „Slovenskí Branci – poslanie, činnosť a zmysel existencie“ na túto tému našťastie vyjadril veľmi jasne a otvorene: „Medzi hrozbami, ktoré netreba podceňovať je aj napadnutie SR, priama vojenská agresia i nepriama strata nezávislosti, či strata území, a teda ohrozenie územnej celistvosti SR. Členstvo v proteroristickej agresívnej organizácii NATO pod imperiálnym vplyvom USA, alebo členstvo v prebyrokratizovanej Európskej únii postupne sa meniacej na všeeurópsky superštát nie je v tomto smere absolútne žiadnou garanciou istoty ani zábezpekou slobody a zachovania suverenity SR.“ Namiesto Rázgu a Švrčeka tak ďalší člen vedenia SB Bičkoš dal konečne definitívnu odpoveď na otázky, ktoré ostali v rozhovore s redaktorom Dušanom Mikušovičom cudne nezodpovedané. Postoj Brancov k EÚ a NATO bol týmto jasne zadefinovaný a niet pochybností, že sa v prípadnom konflikte v žiadnom prípade nepostavia na stranu Ozbrojených síl SR a vlády, teda aspoň do momentu, kým je SR členskou krajinou EÚ a Ozbrojené sily sú SR jednou zo zložiek NATO.
Ako to teda je naozaj? EÚ a NATO sú podľa SB proteroristické a negarantujú našu bezpečnosť, nepriateľom číslo jedna je pre nich Maďarsko. Na oboch stranách hranice už roky stúpa agresivita, počty a pripravenosť extrémistov viesť ozbrojený boj. Paravojenské organizácie zvyšujú svoju schopnosť vedenia partizánskej vojny a organizovanosť. Ich vedúci predstavitelia sa opakovane – ako „súkromné“ osoby – zúčastňovali kurzov a výcvikov na teritóriu Ruskej federácie pod vedením inštruktorov pochádzajúcich z miestnych bezpečnostných zložiek. Rovnako sú pod silným ruským vplyvom aj lídri na pravej strane Dunaja, Rusku podpora extrémistov na oboch stranách hranice pomáha destabilizovať priestor a posilňovať si tak svoj vplyv na záujmové teritórium. Bývalí členovia SB bojujú na strane separatistov, viacerí z nich sa podieľajú na logistickej, finančnej a materiálnej podpore smerujúcej zo Slovenska do Donecka.
Nepripomína vám tento príbeh niečo? Pred rokom som na túto tému písal článok, to ešte Krym patril Ukrajine a o bojoch na východe nik ani nechyroval.
