V pondelok ráno sa dostavila prvá veľká kríza. Únava dorazila ešte skôr, ako na ulicu pristavili prvé kontajnery. Nebyť chlapcov z klubu vojenskej histórie, nemal by odpad pár hodín kto nakladať. Do toho búrka, aká sa len tak nevidí. Všetci už mali ruky vyťahané po zem a čerstvo dorazivší Marián Greksa strávil prvú polhodinu svojej brigády v aute. Zrazu sa v daždi vynorilo zopár vojakov, ktorí v dňoch predtým odviedli skvelú prácu. Keď dopršalo a udrel posledný strieborný blesk, bola ešte stále naložená sotva tretina kontajnerov a hrozilo, že ráno nebude čo odviezť. Bez varovania sa však v diaľke zablýskalo znova, no tentoraz to svetlo bolo modročervené. Dorazil autobus plný policajtov. Bez varovania, nik ich nečakal. Nasledujúce tri hodiny sa opisujú len ťažko. Unavenou ulicou sa prehnal tajfún a OLO nestíhalo odvážať. Keď očistili ulicu a preplnili kontajnery, nažhavené komandá vtrhli do dvorov a záhrad a prekvapení majitelia sa sotva zmohli na slovo. Viac v priloženom videu, ktoré som svätosväte sľúbil.. :o)))
Študenti Strednej policajnej školy v Pezinku sa vo svojom voľnom čase bez frfľania vrhli do práce, ktorá sa väčšine ľudí hnusí. Čakal som, že budú potichu nadávať, čo si to na nich velitelia vymysleli, ale nič také som nezachytil. Tých chlapcov to bavilo, a to si nevymýšľam. Ak oni sú budúcnosť slovenskej polície, potom raz možno budú presne vedieť, čo je to pomáhať a chrániť. Nenosím klobúk, a to je škoda: teraz by som ho zložil z hlavy. Bez akejkoľvek irónie.
