Čína ponúka pre turistov bezplatné dočasné víza na 24 až 144 hodín pri prestupe v najväčších čínskych mestách. Táto kľúčová informácia spolu s fakt dobrými cenami za letenky od Air China nám pomohla v rozhodnutí dať si letnú dovolenku v zime. A keďže najlepšie layover možnosti ponúka Peking, bolo rozhodnuté. Ide sa na Čínsky múr.
Odlet z Budapešti, nočný let, našťastie sa nepotvrdili katastrofické recenzie na Air China a let bol príjemný, jedlo porovnateľné s inými leteckými spoločnosťami - a tak sme načas pristáli na obrovskom letisku v Pekingu.
Vedeli sme, že nás čaká kvalitná byrokratická procedúra, vypĺňanie papierikov, odtlačky, pečiatky do pasov, a tak aj bolo. Netrvalo to však tak dlho, ako sme očakávali a tak sme po jeden a pol hodine stáli pri miestnom Starbuckse a okolo 14:00 miestneho času (v celej Číne je čas oproti Európe posunutý o 6 hodín) sa zvítavali s našim čínskym sprievodcom.
Thomas nás usadil do 8-miestneho auta, čo chlapci hneď využili, natiahli sa, privreli oči a užívali si cestu po svojom. Ešte 20 minút po odjazde sme prechádzali popri letiskovom areáli a dokoca tunelom popod rolujúce lietadlá. Nakoniec sme sa cez štvrť, v ktorej bývajú tamer výlučne ľudia pracujúci na letisku dostali do naozajstnej Číny a po ďalšej slabšej hodine sme už parkovali na parkovisku pre návštevníkov jednej z top turistickej atrakcie sveta.
Mutianyu je jedna z troch častí múru, ktorá je dostupná pre turistov z Pekingu. Táto časť múru bola postavená v 6. storočí počas dynastie Ming, keď novým múrom nahradili ten starší. Patrí k najzachovalejším častiam Veľkého čínskeho múru, o ktorom dlho koloval mýtus, že ho ako jedinú stavbu sveta vidno z vesmíru. Nevidno.
Vstup do areálu, lístky, jazda kyvadlovým autobusom k pamiatke (tak ako je to napríklad aj na zámok Saint Michel vo Francúzsku alebo Orlie hniezdo v Nemecku) a múr bol už nadohľad. Prekvapilo nás, že kopce (a múr) boli naozaj vysoko.
Vedeli ste, že na Čínsky múr sa môžete vyviezť kabínkovou alebo sedačkovou lanovkou a dole sa môžete skĺznuť toboganom? Dokonca je možné priplatiť si za prelet vrtuľníkom ponad múr. Na turistov sú tu pripravení, my sme však mali šťastie a na múre sme boli vlastne sami.
Boli sme s deťmi a po noci strávenej v lietadle bola voľba jasná - kabínková lanovka. Lanovkári na hornej stanici nám len povedali, kedy je posledná šanca nastúpiť na lanovku smerom nadol ak nechceme ísť pešo asi 40 minút. Mali sme asi hodinu a pol času a so sebou nášho sprievodcu, ktorý sa ochotne ujal roly fotografa.
Mrazivé počasie, kopce "pocukrené" snehom a po hrebeňoch sa vlniaci múr - ťažko opísať pocity, aké sme prežívali. Nemysleli sme si, že sa tu vôbec niekedy dostaneme, a teraz na ňom stojíme. Tým, že sme tam boli už v pokročilom čase dňa, tak sme hore zostali naozaj sami. O to viac sme si túto neobčajnú prechádzku so západom slnka užívali.
Peking je známy chladnou, ale suchou zimou a sneh je v tejto oblasti výnimočný. Ak nasneží, tak len pár centimetrov a dlho sa neudrží. O to vzácnejší čas na návštevu sme si vybrali. Suchú zimu sme však pocítili na vlastnej koži - pocitová teplota bola výrazne nižšia ako reálna teplota, ktorá sa v čase našej návštevy pohybovala okolo nuly.
Trošku zariskovať a naskladať letenky tak, aby sa nám cestou na dovolenku podaril takýto neopakovateľný výlet, sa jednoznačne vyplatilo. Všetko klaplo. Dali sme Čínsky múr! :)
