V stredu večer po syna do škôlky, pobaliť sa, vlakom do Košíc, ubytko u známych aj s raňajkami a odvodzom na letisko (ďakujeme, Košičania) a odlet nízkonákladovkou do Tel Avivu. Už na košickom letisku sme sa stretli s našimi spolucestujúcimi a náš výlet sa mohol začať.
Plán bol jasný - vidieť múr nárekov a celý historický Jeruzalem, okúpať sa v Mŕtvom mori, prechádzka po pobreží Stredozmeného mora, ochutnať miestne dobroty a nejaké tie pamiatky Tel Avivu.
Na krátku cestu po Izraeli je najlepšie zvoliť auto - to sme aj urobili a za pár minút sme sa už viezli smerom k našej prvej zastávke - Jeruzalem. Navigácia nás priviedla bez problémov a zdržania (čo sme ocenili až neskôr) až pred náš hotel na Olivovej hore. Hotel Seven Arches (Sedem obúkov) má jednoznačne najlepší výhľad zo všetkých hotelov, v ktorých som kedy bol. A to som bol už aj v hoteli Smokovec so Slavkovským štítom v okne :)
Bol január, na Izrael nezvykle daždivo, ale ani to nám nezabránilo dlhou prechádzkou spoznať uličky a zákutia starého Jeruzalema, ochutnať faláfel a ako dezert nemohla chýbať baklava.
Po celonočnej búrke trochu vykuklo slnko a my sme mohli navštíviť Múr nárekov (Western wall), jeruzalemské tunely a tie najznámejšie pamiatky ako damašská brána, brána Džaffa, Bazilika Božieho hrobu, Skalný dóm, kde sme sa ocitli na pár minút úpne sami a nájdete tu napríklad aj hrob Oskara Schindlera. Poobede sme sa vrátili na izbu a po sieste sme sa zhodli na tom, že by bolo fajn previezť sa aj po iných štvrtiach Jeruzalema, keď už máme to auto. Bola to chyba. Premávka bola taká hustá, že ranná cesta z Ivanky do centra je oproti tomu rozprávka. Po asi dvoch hodinách, keď sme najazdili 7 km, sme to vzdali. Aspoň sa nám podarilo (úplnou náhodou) dostať k stene - múru, ktorý oddeľoval palestínske územie od Izraela. Rada pre cestovateľov odomňa je preto jasná - po Jeruzaleme sa nepresúvať autom, a ubytko si vybrať radšej čo najbližšie pri centre mesta.
Po raňajkách sme sa vybrali na cestu k Mŕtvemu moru - naplánovanú sme mali návštevu pevnosti Masada, na ktorú vedie lanovka a je z nej krásny výhľad. Paradoxne, v púštnej oblasti nám skrížila plány povodeň. Po silných dažďoch sa občas stane to, že kamenistá pôda nemá šancu vsiaknuť vodu a tá spolu so zvyškami zeme a kamenia zablokuje cestu. Bohužiaľ sme sa kvôli tomu nedostali k pevnosti, a hrozilo aj to, že vôbec neuvidíme Mŕtve more. Nakoniec sme mohli využiť aspoň jeden z dvoch rôznych "rezortov" na kúpanie. No, kúpanie. Podobalo sa to skôr na boj v bahne, ale nie taký aký si možno predstavujete. Kto si chcel na vlastnej koži vyskúšať salinitu 33%, musel najprv prejsť pár desiatok metrov dolu kopcom po šmykľavom blate. A to a bez ujmy málokomu podarilo. :)
Na aktuálne možnosti sme plán splnili, boli sme v pube, ktorý je najnižšie na svete (hladina Mŕtveho mora je 400 m pod úrovňou mora), okúpali sme sa, videli sme ťavy, podarilo sa nám dostať na pár vyhliadok, po ceste sme navštívili miesto s nadmorskou výškou 0 m n.m. a prešli sme niekoľko stoviek km po izraelskej krajine. Večer sme sa už hlásili na ubytku v staršej štvrti Tel Avivu, kde nás čakal kľúč v blízkej reštaurácii, lebo majiteľ ubytka podobne ako veľa domácich v piatok večer nepracovalo (šabat) a nemohol nám teda ani osobne odovzdať kľúče. Večer sme si vychutnávali prímorskú atmosféru najstaršej časti Tel Avivu Jaffa - bodaj by aj v Poprade bol januárový večer taký prijemný.
Posledný celý deň v Izraeli sme mali program jasný - Haifa. Dovtedy som poznal len miestny futbalový klub Maccabi, od tohto dňa viem, že v meste sa buchli po vrecku Bahájci - príslušníci ďalšieho náboženstva (ako by ich v Izraeli nebolo dosť) a urobili v meste prekásne a obrovské záhrady, kde ste nevedeli skôr kam sa pozerať - či na záhrady samotné alebo na Stredozemné more, na ktoré bol zo záhrad neskutočný výhľad. Okrem záhrad je v Haife ako atrakcia aj lanovka z pobrežia do kopcov a pod jej údolnou stanicou nájdete námorné a ďalej aj železničné múzeum. A asi by ste v Izraeli nečakali ani nemeckú štvrť, tá v Haife je plná kaviarní a barov a datuje sa už do dôb templárov.
Pár dní v Izraeli nám prinieslo more poznania (plus dva moria sme aj videli a tretie - Červené more sme si nechali na výlet do Jordánska), pekné zážitky a nepokazili nám ich ani podrobné a početné otázky pasovákov pri odlete domov. Návštevu Izraela s Adamom určite odporúčame - aj keď vám pani učiteľka nebude veriť! :)
