Dnes bol zvláštny deň. Stáva sa možno tak raz za mesiac, že nebýva deň obyčajným dňom. Samozrejme, žiadny nie je obyčajný, a týmto tvrdením si asi protirečím. Ale ja nemyslím to, že každý deň je iný, niečím výnimočný, ale narážam na zmes pocitov v takýchto dňoch D. Mne sa niekedy stáva, že celý deň je na p.... Každý to pozná. Vstane hore zadkom, prípadne zlou nohou, pri tom si stihne tresknúť nohu, obariť ruku horúcim čajom a ešte mu všade bliká display: low battery. Vtedy je lepšie sa strániť. Vy od druhých a druhí od vás (vrelo odporúčam ľuďom z môjho okolia;) .
Aby som sa dostala k pointe týchto tláchanín: sú dni, ktoré sú stelesnením všechuti. Nie dni šťastné, keď sa človeku darí a je mu fajn, ani dni, keď nič nevychádza akoby malo, a aj to, čo víde, skončí nakoniec ešte horšie, ako to, čo nevyšlo. Murphyho zákony to istia v každej situácií, tie nikdy nezlyhajú. A keby náhodou áno, tak to nebude o nič lepšie :D
Suma-sumárum:
stihla som sa naraňajkovať, čo sa nestalo už teda pekne dlho, fúha..
ráno v 59-ne sa ľudia po mne obzerali ako besní (díky;) , dôvod neznámeho pôvodu, avšak nevylučuje sa empetrojka na plné volume ;)
ďakujem každému, kto mi "uvoľnil" cestu pri vystupovaní
baterka odišla do večných lovíšť, pokazil sa mi kontakt na kábli, áno, áno, áno ! :O
v škole bolo naozaj parádne, moje logo spolužiaci prirovnali k hovno z výťahu a prečítali ho harset (JA SOM CHARSET !!!)
na angličtine sme boli nútení spísať emailové adresy našich rodičov, takže žiadne blicovačky, podvody, zatĺkačky..
skoro by som zabudla- nová elektronická žiacka knižka to istí .. áno, áno, nééééééééé :O
po škole som na šafku stretla kamaráta zo ZŠ, ktorého som dlho nevidela, potešil aj ten krátky jednozastávkový rozhovor
a záver programu, Vážení: NAŠA PANI TRIEDNA PROFESORKA ODCHÁDZA ! :(
Všetkým nám bude za ňou smutno, a bolo počuť v jej zlomenom hlase, že ani jej nebolo dvakrát do spevu.. Človek si vlastne uvedomí, ako mal toho druhého rád, až keď ho stratí. Beriem to ako takú pomyslenú bodku. A nielen za týmto dňom..
