Pozorujem. Počúvam. Píšem. Celým srdcom i dušou. Na plný úväzok. ____________________________________Informácia je bezodná studňa, do ktorej môže každý priliať alebo sa iba napiť. Je voľne prístupná. To je fascinujúce.Ak sa prostredníctvom novinára stáva informácia impulzom pre vyriešenie problému, mení apatiu na reakciu. To je satisfakcia. Panta rhei Zoznam autorových rubrík: Čo som zažila, Pocity nad city, Fotografie, Mixér - úvahy a iné, Seriály článkov, Poézia, O Blogu
Možno tento článoček bude v očiach druhých pôsobiť narcisticky, ale chcela som len zosumarizovať, ako to tu na mojom blogu kedysi vyzeralo. . Vysvetlite si to akokoľvek :) zlé úmysly v tom nie sú.
Po predošlej diskusií k článku ma už naozaj prešla chuť. Žiadny hnev, kopance zúrivého decka, ako to napísali niektorí z diskutujúcich. Hudba, čaj a pokoj. Nie, neodchádzam. Píšem ďalej. Ale radšej zvolím ignoráciu, ako zbytočnú stratu času a energie, na príspevky od niektorých prispievateľov. Niekedy to proste nestojí za to.
ÁNO, osudová chvíľa. Asi som si tým musela prejsť, aby som sa znova vyšplhala tam, kde som bola. Som však rada, všetko zlé je na niečo dobré. Čo bolo, to bolo. Teraz som znova in. Time out sa skončil. A ja môžem znova spokojne sledovať návštevnosť, reakcie, popíjať čajíček, filozofovať a smiať sa.
V poslednej dobe sa mi stáva, že mám veľmi dobrú návštevnosť. Nechcem si fandiť, ale svedčia o tom čísla nových článkov, ktoré o mnoho prevýšili hodnotu starších článkov. Som tým dosť milo prekvapená a som rada, že to, čo píšem si niekto aj prečíta. Predošlý príbeh si prečítalo okolo 400 ľudí za dve hodiny. Pre starých skúsených blogerov to možno je zanedbateľný počet ich návštev, ale ja som naozaj vďačná za každého čitateľa, ktorý pre mňa neznamená len vyššie číslo. Týmto blogom som si totiž splnila detský sen. Písať pre ľudí.
