Načo som ešte tu? Žijem len pre iných, aby som im svojím odchodom neublížila? Čo tu po mne vôbec ostane? Moje články, básne, kopa vypísaných pier, cdčiek, fotiek, hračiek, prvé pokusy o nakreslenie rovnej čiary ? Spomienky na výčiny, bolesti, ktoré som spôsobila; srdcia, ktoré som zlomila? Neviem.. nie som si istá, ako by som sa zapísala do pamäti ľudí okolo mňa. Možno by si pár z nich ani neuvedomilo, že som existovala.
Prečo žijeme? Na to, aby sme preniesli naše vedomosti a schopnosti do našich detí? Vštepili im svoje zásady, naučili ich ako sa správať v rôznych situáciach a nasmerovali ich na tú správnu cestu životom? A čo ďalej?Ja síce nemám deti, ale .. aj tak po nej kráča každý sám. Môže sa síce riadiť tým, čo v ňom vypestovali rodičia a blízki, no rozhodnutia robí bez ich pomoci. Ktovie, ktoré sú správne a ktoré nie? Dokáže to vôbec niekto posúdiť? Azda Boh.. a o jeho existencii sa tiež dá pochybovať.
Stratila som niť. Stále sa niečo deje. Nemôžem sa sústrediť. Na nič. Možno len na svoje pocity, ktoré aj tak ostávajú nepovšimnuté. Sedím pri okne. Hľadím len na lampu. Iba na jednu. Tú, čo vykúkala spomedzi stromov. . akoby sa snažila niečo povedať. Alebo skôr chcela, aby som už nehovorila nič. Slová vedia tak ublížiť. . Ťažko povedať, či viac ako ticho.
Hej, ticho ma zabíja. Ten chlad. Žiadna odozva. Spánok bez reakcie. Nádych v tme, a výdych, čo neodpovedá na nijaké otázky.. Vietor sa opiera o moje ruky. Do krvi si škrabem ľavé predlaktie a nechávam ho ovievať studeným prúdom vzduchu. Zosušená pokožka si žiada piť. Ponúknem jej len to, čo mám. Svoje sliny. Nechty sa takto ľahšie zarývajú do kože a vánok pofúka rany. Nahé telo na druhej posteli je akosi odo mňa ďaleko. Nielen fyzicky. Musím sa dostať späť na zem.. alebo z nej odísť. Aj tak moje miesto nahradí po čase niekto iný. A je jedno, či vo vzťahu alebo v živote. Všade. . Kolobeh života nejde zastaviť . Teda pokiaľ nevymrieme. Po nás však príde niečo nové. Ale to som sa dostala už inde.. mimo tento život, toto storočie. .
"vo svetle pouličných lámp dušu si zožieram,
vo svetle pouličných lámp pomaly umieram.."
