Neviem, či všetky okolnosti odštartovali zlý spád už ráno v električke, ale možné to je. Okolo nás prefrčala sanitka. Malé plavovlasé dievčatko sa neostýchavo spýtalo nahlas svojej babičky: "Babkaaaaaa.. A kto umrel?" Viem, že sa to nepatrí, ale prišlo mi to vtipné. Nie to, že sa stalo nejaké nešťastie, to samozrejme nie, ale to, ako sa tá maličká vôbec nebála to vysloviť nahlas. Pri tom, ešte nebolo jasné, či už niekto zomrel alebo nie, pretože sanitka bola ešte len na ceste.
Na pol trasy mi došli baterky do diskmana, tie do empetrojky dávno vypovedali svoju trvanlivosť, takže ma potešilo, že aj tieto sa k nim pridali. Vytiahla som z rakeťáka (môj ruksak nápadne pripomínúci raketu) knižku. Mrs Dalloway od Virginie Woolf. Dlho som sa chystala prečítať si niečo od nej, keďže som už veľa čítala o nej, aj videla film, kde ju stvárnila skvelá Nicole Kidman. Neodvážim sa k Virginii prirovnávať, ale všimla som si, že máme niečo spoločné: dlhé opisy a odbiehanie od témy :)
Deň v škole sa začal celkom dobre, povedala som si, piatok.. škola po celotýždňovej praxi. To pretrpím. Na tej osudovej písomke z matiky som čakala päťku, aj keď som tajne dúfala v štvorku. Postup som mala dobrý, len vo vzorci som namiesto jedného mínus dala plus. Celkovo som radšej vždy pripočítavala ako odpočítavala. Teraz sa mi to vypomstilo. Všetko bolo tým pádom zle. Jedno zadanie, čo nadväzovalo na 5 príkladov. Takže je vám asi jasné, že ani jeden správny výsledok nehrozil .
Slovenčina bola posledná. Je to jeden z mála predmetov, ktorý mi ide. Jazyky, to bolo proste vždy moje. Aj gramatika. Ale... teória o slovenskom jazyku. Syntax, lexika, morfológia, ach. Zbytočnosti. Načo to rozoberať?! Tuto má byť mäkké i, sem patria úvodzovky a veľké písmeno. Výstižné, ale postačujúce. Vo všeobecnosti myslím. Keď si profesorka pozerala povestný modrý notes, v hlave som počula, ako vyslovuje moje meno. A úplne zreteľne ho aj vzápätí vyslovila: .. Brunovská ! Odtrepala som jej pár blbostí, čo som si stihla zapamätať čítaním zo zošita pred skúšaním. Jasné, že som to poplietla. Sucho skonštatovala, že som sa nepripravovala na hodinu, a že nestačí si to pozrieť pred hodinou. Na miesto som prišla s päťkou naviac. S bonusom, ktorý mi nádherne zapadol do dnešnej mizernej mozajky.
Čakám, čo sa dnes ešte po.... To, že prší, mi nevadí. I keď piatok by nemuselo. Predsa len, za týždeň je iba jeden piatok.
PS: a tým, čo som dnes nesadla ja patrí tento odkaz: THANK YOU FOR LOVING ME !
