Na umývadle som zbadal žiletku.. Nie, teraz nie. Ešte si musím nalakovať nechty načierno, bez toho nevídem z domu. Šaňa začala trieskať na dvere, že nie som na svete sám, že si musí vyfénovať vlasy.. Aaaaa, vlasy! Ešteže mi to pripomenula, ofinku som si nesčesal nabok. Ja tupec. Na čo zas myslím?!
Buchot dverí mal po pol hodine double-efekt, k Šani sa pridala aj mama. Ok, ok, už idem. Otvoril som, a tie dve sa vrútili do dverí ako lačné supy na mäso. Kukli na mňa ako na magora, to ma ranilo. Tie pohľady. Aj do mňa vrazili. Ja nie som vzduch!!! Postavím sa pred skrinku. Hm, čo si oblečiem. Mám na výber: ružovú alebo čiernu. Skombinujem to, ako vždy. Nemôžem zabudnúť na cool vybíjaný opasok s malými pyramídkami, 6 náramkov na ruku, potítko, šatku, a dám si aj tie super nové moderné tráky, čo som si včera kúpil. To bude Ivo čumieť ! Cha, mám ich prvý. Vyfúkol som mu ich z pred nosa. On sa nevyzná, nevie, čo letí, trapko. S tými číňanami starými zošúchanými. Vansy to istia. Ale kým ten na to príde, tak ja budem aj hrať v kapele na gitaru a kričať do mikrofónu: "I hate people!"
Bože nééé! Neuveríte čo sa mi stalo.. keď som odpovedal na hodine, zotrel som tabulu, aby som šieľ napísať odmocninu z jednej, praskli mi tráky! Asi som ich príliš utiahol a oni to nevydržali.. ten tlak. Alebo čo. Všetci sa mi smiali, dokonca aj tá sprostá profka, čo má výbuch na hlave a tučné stehná. Strašne som sa hanbil a bolo mi do plaču. Tak veľmi to bolelo. Tá potupa. A Ivo skoro spadol zo stoličky tak sa rehotal. Idiot! Krava Romulová ma posadila na miesto s päťkou. Povedala, že z matiky nič neviem. Ale tak kto má vedieť spamäti odmocninu z jedna? Ani ona to určite nevie.
Hrozne ma ponížila. Cítim sa ako nikto. Rozreval by som sa, ale minuli sa mi vreckovky. A ja do cudzích nesmrkám, čo ak chytím nejakú pliagu? Ešte by som ochorel a musel by som ísť k lekárke. To nie. Ona má príliš bielu ordináciu a všade sa povaľujú injekcie. Brrrrr.. z nich mám strach. Žiletky sú iná káva, to je moje opojenie, úľava od bolesti a od stresu. Ale aby mi stará okuliarnatá rašpľa pichala špinavú injekciu? Nikdy ! To jej radšej prinesiem svoju krv sám.
Musel som ostať po škole, lebo som začal vrieskať na spolužiačku, že mi strašlivo ublížila a nikdy jej to nezabudnem. Ona ma vysmiala a zlomila mi chlpaté ružovočierne pero s nálepkou My Chemical Romance. Tak som sa naštval a rozrezal som jej zošit na márne kúsky. Práve šla okolo Romulová a zavolala si ma do kabinetu. Dala mi trest ostať po škole a napísať na 5 A4-iek, že odteraz sa budem správať vždy slušne a budem na každého dobrý. Skvelé a na mňa nemusí byť nikto milý, že? Tá bloňďatá upišťaná šťanda Kata, čo mi zlomila to pero, mi minule vyhádzala obsah mojej kozmetickej taštičky von oknom. A zas na tom smiala ako ujetá. Lenže ona má bohatého tatka, takže jej profka nič nepovie. To nie je féééééééér. Som na pokraji síl. Asi si zaobstarám ďalší piercing.
Cestou zo školy ma ošpliechal kamión a pred domom ma čakal priateľ s očami sklopenými do zeme. Zas má depku. Zdôveril sa mi, že sa mu minul gél na vlasy a on má ísť na koncert Green dayu. Najprv som sa ho snažil presvedčiť, že neopunk nie je in, nech sa dá na emo, ale on povedal len: "Mám ťa rád!" a spustil potoky sĺz.. Objal som ho a plakal som s ním. Život je taký ťažkýýýýý !
