Ostal som ležať na zemi. Síce som neutržil žiadne kopance, ale dalo sa to domyslieť. Predstavoval som si, aká bolesť sa odohráva v mojom tele. Bum-bác! Au! Neeeee! Všetko vo mne vrelo. Vlastne to už prestalo. Bol som skôr smutný, sklamaný, zničený. .. Napokon ako každý deň..
Zachránil to padlý anjel. Bola ním krásna deva, čo sa objavila nado mnou. Ležal som, okolo mňa imaginárna krv, a vedľa mojej hlavy stoja jej nohy. Pozrem sa vyššie a vidím ju. Bola nádherná. Podala mi ruku a predstavila sa mi ako Lilith. Odprevadila ma domov, čo bolo znakom neuveriteľnej romantiky a obety. Na rozlúčku ma chcela pobozkať, ale ja som ustúpil. Hanbil som sa. A navyše, mám priateľa.
Pozval som ju však k nám. Mame sa páčila, otcovi nie. Vraj vyzerá ako pobehlica. Otrhaná, strapaté vlasy, ťažké boty s dierami. Nemala na sebe opasky, náramky, kravatu, tráky.. ale to nevadí, aj tak môžem byť s ňou kamarát. Matka urobila večeru. Sviečkovú. Tú robí naozaj veľmi nefrekventovane. Ten výraz mám z občianskej ;) Lilith si však neumyla ruky, a nepoužívala vidličku s nožíkom, ale lyžičku. Potom si vypýtala od mojej matere naberačku. Chlípala tú omáčku, akoby tri dni nejedla. Ostal som na ňu čumieť v nemom úžase. Fotrík sa spakoval z kuchyne, zobral noviny a šiel si na balkón zapáliť. Pre istotu. Máti bola nadšená, že konečne niekomu tá jej sviečková chutí. Ja ju totiž neznášam. Sviečková mi pripomína oheň a ja mám rád krv, takže nesedí k mojej povahe. Po treťom plnom tanieri si Lilith privlastnila hrniec a sŕkala, akoby pila čaj. S naberačkou sa už nesr4la. Po hodinke odišla domov. Mobil nemá, vraj načo. Tak sme sa nijak nedohodli. Hlad ju ku mne určite priveje ..
Sobotu ráno som sa vybral pozorovať východ slnka. Ale ten sa nestal. Bolo 10:00, keď som odchádzal z domu. To je dosť skoro podľa mňa. A slnko nič. Asi sa niečo stalo Lili, pomyslel som si. Šiel som ju hľadať, ale ona nikde. Pozrel som sa na nebo a videl som ju tam. Prisahám. Pretrel som si oči, či sa mi to nezdá, ale nezdalo. Bola tam. Padlý anjel sa vrátil do neba. A ja som tu ostal znova sám. Len ja a moje slzy, len ja a môj bôl.
