Teraz sú počítače, mobily, empetrojky, playstation, usb-čka a iné vymoženosti. Už deti v prvej triede majú mobily a chvália sa, kto má lepšiu grafiku, zvuk, lepšie pesničky a foťák. Nosia značkové oblečenie, rôznu módu, na obedy väčšinou nechodia, lebo majú so sebou predsa snickers a keby niečo, istí to automat na kolu. Samozrejme, nie všetky deti sú také. Sú aj zo slabšie zabezpečených rodín, kde sú rodičia radi, ak môžu deťom kúpiť rožky na raňajky a zaplatiť nájom. A ošatiť ich. Aspoň základná výbava. O hračkách, lízatkách, či nejakom mobile nemôže byť ani reč. Snažia sa, aby deti mali v škole dobré výsledky, možno dostanú štipendium. ÁNO, možno je týchto rodín viac než si myslíme. Ale o tých nebude teraz reč.
Stačí mi, keď si zapnem telku a vidím aké sú teraz rozprávky. Kam sa stratila Bambuľka, Macko-uško, Veveričiak Riško, Pa a pi, Bob a bobek, Lolek a Bolek, Káťa a Škubánek, Maxipes fík, Maťko a Kubko, Ďurošík, Danka a Janka, Krasolienka, Motýľ Emanuel, Včielka Mája, Maťko a Klinček, Krteček a iné? Vedela by som si spomenúť aj na ďalšie, ale veď my vieme. Dnes je Jetix (Fox Kids), kde sú Totally spies-špiónky, Naruto, Digimon a Pokémon (aj keď ten už je pasé), Witch, Kapitán Flamengo a neviem čo ešte. Animované rozprávky, 3D upravené, divné príbehy bez myšlienky. Kde sa stratila tá krása detských očí, ktoré milovali postavičky, ktoré im boli vzormi v správaní? Boli počné, zábavné, milé a aj dospelí si ich radi pozreli. Dnes je to skôr americké, problémy sa netýkajú našich zemepisných šírok (filmy zo stredoškolského prostredia, kde je úplne iný systém aj ľudia), rozprávky konkurujú akčným filmom, kde zlo a násilie dominuje. Nechcem byť pesimistická, možno preháňam. Ale predtým to bolo o inom.
Deti sú kŕmené fiktívnymi hrdinami, "celebritami" z časopisov, gitaristami, čo majú nagelované vlasy nabok a vrieskajú do mikrofónu a robia žúry. Prípadne rapermi s reťazami siahajúcimi po pupok a mikinami, ktoré vyzerajú ako po staršom bratovi, alebo tučnom tatovi. Keď na ulici vidím tých pseudo-hiphoperov, čo sa hrajú na gangstrov, nohavice s pudlom až na kolenách, čudujem sa, kde sa berú. Rešpektujem každý štýl, ale aký má význam nosiť gate skoro na zemi? Efekt spadnutého hovienka v rifliach je nejaký žiadúci alebo čo?
Alebo smradi s piatimi piercingami s divným účesom čo si vravia rockeri. Tak to u mňa je len maska. Keď to má každý druhý "z nich" tak tu už slovo originalita stratilo svoj význam. Nech sa nikto na mňa nehnevá.
Dnes som bola so spolužiačkou Maťou a jej frajerom Peťom v Jarovciach na pizzi. Stretli sme po ceste chlapca (asi 6rokov). Sedel na bicykli, mal na tmavých hnedých krátkych vlasoch blond pásiky typu zebra. Na diaľku sme ho pochválili, že aký zlatý chlapec (napokon bol chutný, aj keď by som svojmu decku nedovolila farbiť vlasy v šiestich rokoch) a on sa otočil a zakričal: "Na p!ču?" Kukala som jak puk. To je sila. Ja som v jeho veku ani také slovo nepoznala. Prvú nadávku som povedala tak v siedmej triede na základnej a to z mierneho donútenia. Dodnes nenadávam, lebo u nás doma sa to nikdy nepestovalo a podľa mňa to nemá význam, je to zbytočné.
Takýto záver som teda nečakala. Detská nevinnosť sa vytratila a ostala mi len v spomienkach.
PS:Kde sa stratili kreslené postavičky od Viktora Kubala?
