Kde bolo, tam bolo, boli raz štyri kopce, a na tom štvrtom kopci bola drevená chalúpka. A v tej chalúpke žilo dievčatko a volalo sa Janka. A raz jej otec povedal: "Už si veľká, pôjdeš do sveta!"
"Mária, napečieš Janke koláče a nabalíš džbán vody?"
"Dobre, ale Janku nedám."
"Kam?"
"Do sveta."
"A prečo?"
"Pretože je ešte mladá."
"Dobre, dohodneme sa. Janka pôjde do sveta a prinesie ti to, čo potrebuješ. Súhlasíš?"
"Súhlasím... Tak Janka, rozhodla som sa. Tumáš (musela som tam tú chybu nechať :) koláče a buchty, tie máš najradšej so slivkovým džemom. A džbán vady." Viete prečo hovoria vady? Pretože sa mamina narodila v Rusku. V Rusku bola 20rokov aj viac. Tak si na ´vodu´ nevie zvyknúť. (tak toto sa prosím zrodilo v mojej osemročnej makovičke)
Tak sa teda vybrala do sveta. Ako tak ide, stretne medveďa. A hovorí mu:
"Medveď nie si hladný?"
"Jasne, že som hladný... "
"A čo by si si dal?"
"Medík alebo pečienku."
"Nuž, to nemám.. A čo keby som šla ku krajčírke?"
" Načo?!"
"Aby ušila mojej mame topánky." (rýchlo sa Janka chcela zbaviť medveďa)
Tak išla ku krajčírke a pozdraví ju:
"Dobrý deň!"
"Dobrý deň!" pozdraví ju krajčírka. . "Tak čo by si si prosila Janka?"
"Vy ma poznáte?"
"Áno, tvoj otec mi povedal ako sa voláš."
"Moja mamina má len tieto drevené topánky. A už sú jej malé. Tu som doniesla druhé drevené topánky., tie sú jej dobré. Ale ona by si prosila čižmy, ktoré sú vysoké.Za koľko dní by to mohlo byť? "
"Za jeden deň by to stačilo?"
"Áno to je presne akurát. Koľko to stojí?"
"Desať toliarov."
"Nech sa páči."
"Ďakujem."
"Zamálo.. A vlastne ako sa voláte vy?"
"Ja sa volám Blanka Majerová."
"Do skorého videnia!, povedala Janka .. A majte sa dobre pani Blanka Majerová."
Krajčírka šila a šila, merala a merala, strihala kusi látky a kože. Zajtra si Janka prišla pre topánky. Boli veľmi pekné, priam skoro ako zo zlata. Medveď ju čakal pred krajčírskou dielňou a spytuje sa:
"Čo si tam robila? Daj mi to!" zvolal silným a hrubým hlasom medveď.
" A prečo by som mala?"
"Lebo!" povedal medveď
Janka nebola hlúpa. Vedela, že medveď nevidel, čo si kúpila a tak mu dala malé mamine topánky. Medveď si vyzul staré listové topánky a nazul si drevené kapce. A predstavte si, boli mu dobré. Medveď poďakoval a po ceste do lesa si vyspevoval:
Mám ja topánky novučké
krásne dobré zlatučké
Mám ja nové kapce
závidia mi vrabce.
A tak si to opakoval stále. Janka sa s ním rozlúčila a vrátila sa domov.
