
Nezdá sa ti, že je tam nejaká hmla?
Nie.
Asi mám zahmlený zrak..
Nie len to máš zahmlené.
A ešte čo?
.... hlavu !
Objal ma okolo ramien, ja som sa mu vyšmykla do strany. Videla som nešťastný bezmocný výraz v tvári.. Starý pán s paličkou sa odtackal, svetlo z brány už nervózne blikalo. Pribehla som k "pípatku", priložila magnetový dzindzík, zaznela prerušovaná znelka a ja som za sebou zatvorila. Otočila som sa , Maťo tam stále bol. Aj keď som zavolala výťah. Asi čakal.. kým sa vrátim. Nastúpila som. Pred dverami som ostala nemo stáť.. a v ruke tie tri ópiové rožky.. Tak rada by som jeden rozpolila a dala mu polku. Ale oni na mňa len čučali. Bez slova a bez odozvy... Len ja a ópiové rožky ¤¤¤