Negatívom veľkej návštevnosti je znižovanie karmy. Len málokto klikne na Dobrý článok. nechcem si samozrejme vynucovať pozornosť, aby ľudia klikali o 106 iba pre môj dobrý pocit. Karmu si chcem zaslúžiť, brať ju ako úprimné ďakujem, páčilo sa mi to. Jediná vec ma mrzí, ktorú som už spomenula. Článok má relatívne úspech, čitateľnosť mi však uberá karmu. zistila som, že veľa ľudí ani nevie ako tá karma vlastne funguje, nevedia ju pridávať, aj keby chceli.
Z pôvodných 6,11 sa mi v krátkej dobe znížila na hodnotu 5,14. O jeden stupienok slávy nižšie. Niekoho to možno vôbec nerozhodí, ale mňa áno. Aj keď karma nie je všetko. Dôležité je, že môžem niekoho prostredníctvom blogu rozveseliť, obnoviť mu spomienky, prípadne inšpirovať sa. Stáva sa, že občas sa kamaráti nájdu v mojich článkoch. To poteší, keď človek vie, že vo svojich pocitoch a myšlienkach nie je sám.
Dosť ma prekvapilo, že nové príspevky majú už karmu, zatiaľ čo staršie sa ledva šplhajú na 100 celkových návštev. A veľmi dlho trvá, kým sa táto hodnota zvýši. O karme v ich prípade zatiaľ nemôže byť ani reč. Vie mi niekto vysvetliť čím to je? (čím to je, čím to je?:) Najstarší z pomedzi príbehov bez karmy má priradené číslo 70 (návštev), najnovši už prekročil dávno 300-ku. A to je aktívny len dva dni, ako som už vyššie spomenula.
Tak či onak, som naozaj rada, že môžem písať pre verejnosť, po tom som predsa vždy túžila. Od malička som písala rôzne poviedky, príbehy, niektoré presahovali aj 100 strán. Po čase som sa vždy na to vykašľala a pustila som sa do ďalšieho. Spisovateľka by teda zo mňa nebola. Mám malú výdrž. Radšej napíšem viac článkov ako jeden román, ktorý by mi asi už liezol aj na nervy. Začala som rozprávkami, potom som prešla na dlhé príbehy, ktoré som písala výlučne do zošitov s tvrdým obalom. Jedného dňa som tieto nekonečné ságy zavesila na klinec a prišla som na chuť básňam. Pri nich som ostala dlhšiu dobu. Popritom so prispievala do rôznych časopisov (väčšinou školských alebo pre nejaké organizácie), založila som vlastný časopis po anglicky a plánovala som rozbehnúť aj seriózny časopis pre mladých. Nakoniec to však nevyšlo, lebo už sa párkrát stalo, že za úmyslom nejakej ankety som otcovi minula novú náplň do tlačiarne, aj farebnú. Ešteže ma nepristihol pri čine, ako potajomky tlačím o piatej ráno. Všetci dobre vieme, že farba do tlačiarne aj papier nie je lacná záležitosť, takže som to radšej zabalila skôr, než sa to rozbehlo.
Tak ma napadlo, že by som si mohla vytvoriť blog. Na sme som chodievala dosť často, aj som sa s jedným významným blogerom osobne stretla. Týmto pozdravujem pána Vladimíra Schvandtnera. Mnoho priateľov ma však odrádzalo, aby som sa do toho nepúšťala, lebo ma to prestane za chvíľu baviť a oľutujem to. Realita je však iná. Zakusla som sa teda poriadne a nemienim povoliť.
PS: pre všetkých, ktorí ešte stále nevedia ako sa pridáva karma, stačí kliknúť na obdĺžnik Dobrý článok, ktorý je hneď pod každým článkom. Vidíte ho? (klik:)
