
Jemný dotyk. Pokožka, tak hladká ako biely piesok. Slnko sa opiera o chrbát, nohy letmo pohodené v prímorskom vánku. Prsty zarývam do teplej zeme. Cítim akoby som bola jej súčasťou.
Pozriem sa do modrej diaľavy, nedovídím na koniec. Túžim len po jednom. Aby tento okamih trval večne...
Opaľovací krém sa mieša s kvapkami potu, ktoré stekajú po stehnách. Cez póry mi preniká páľava.
Chce sa mi tancovať. Každým krokom v rytme salsy zavlním bokmi.
Bruškami prstov na nohách pohladím vodu. Je studená, ale osviežujúca. Prudkým pohybom rozvlním hladinu a už ma niet.
Vnáram sa ako morská panna medzi slanú penu. Zamávam chvostom na znak rozlúčky. Teraz som voľná.
Delfíním švihom naberám rýchlosť a prerážam príliv. Eufória vo mne stúpa a ja už ju v sebe nevládzem udržať. Naplno mierim vpred. Všetko, čo ostalo za mnou, nechávam tak. Teraz to pre mňa neexistuje. Teraz nie.
Hlboký nádych. Tvár zapletená do siete z pramienkov vlasov, červené oči od soli.. odráža sa v nich sila slnka. Paradoxne mi svetlo zastrelo zrak. Ako keď vás oproti idúce auto oslepí diaľkovými. Nepríjemný pocit sa však mení na pôžitok.
Nohy nestoja na zemi, ruky nevisia bezmocne pri tele. Všetko je v pohybe, v priestore bez hraníc. Ľahnem si na chrbát. Voda ma obopína. Točím sa v prúde, ktorým sa nechám unášať.
Je čas premeniť sa znovu na suchozemského tvora. Dnes to nie je tragické. Zanechávam stopy v piesku, pozerám sa do slnka, aj keď viem, že by som nemala.
Vyčerpane, ale predsa s novou energiou, klesám na bielu zrnitú zem. Pozorujem trblietky odrážajúce sa na hladine. Tancujúce strieborné víly.
Nič mi nechýba.
Z plného dúška sa napijem kokosového mlieka a vychutnávam si ten pohľad. Ten pocit. Nikoho sem nepustím. Patrí iba mne...