Dohodneme sa na utorok poobede. Ok, beriem. Nastáva deň "krásy". Oblečiem si tričko, nohavice, šlapky. Viem, že nestíham, a navyše musím nájsť tú budovu. Po zahraní sa na blbú v telefóne, dostaní inštrukcie kam mám ísť, sa ocitám v onej miestnosti plnej žien. Prv sa zľaknem dám sediacich v kresle, tie zelené masky sú fakt príšerné. Sadnem si do kresla. Dievča mi podá ruku, dá mi pohár vody, čo veľmi oceňujem. Celá vytrasená čakám čo bude ďalej, akoby som šla na popravu. Dozvedám sa, že kozmetička je ročník 88´ako ja, stihnem odpovedať na desať otázok typu: ako často a čím si čistím pleť. Po vyplnení dotazníka na mňa pozrie a spustí, koľko vecí robím zle, až sa čudujem. Nastáva vysvetlovanie s názorným ukazovaním na mojej tvári: najprv tonik, ktorý sa nanáša zhora nadol, potom mlieko smerom zdola nahor.
Skúsim citovať:
-Najprv nanesieme tonik, pekne zhora nadol, aby sa póriky otvorili, vidíš ten tampónik? Koľko špiny! (usmeje sa a odloží tampón).
-Táááák, a teraz si treba dať mliečko. To sa dáva zdola nahor, pretože pleť tvoria akoby škridličky (usmejem sa pre zmenu ja, a tvárim sa, že som to pochopila).
-A mliečko sa dáva prečo? (pozerá na mňa a čaká odpoveď, no ja len ticho čuším, po chvíli zruším jej očakávanie a poviem "neviem")
-No predsa, aby sa póriky znova zatvorili!!! (óóooo, aké jednoznačné, ako som toto nemohla vedieť).
Prišlo mi zle z toľkých zdrobnenín. Ale ako som tak počúvala, tam je to štýl normálnej komunikácie so zákazníkmi.
Prichádza fáza maska, alebo "A teraz z teba spravím zelenáča!" Vezme štetec a začína nanášať zelenú gebuzinu na pravú polke mojej tváre. "Najprv len do polky, aby si videla ten rozdiel!" Do zrkadla sa radšej nepozerám.
Pripadám si ako pipka z amerického filmu, ešte mi chýba scéna, ako v uteráku otváram niekomu dvere, na vlasoch natáčky a hmota, ktorá sa práve na mne suší. Po pár minútach, čo odišla, sa vráti ku mne, zotrie mi ju. Proces sa opakuje na ľavej polovici. Po skončení tejto maškarády som bola vyzvaná pohladiť si tvár. Presne som vedela, čo teraz povie. "Nie, takto, ale chrbtom rúk!"
Vedela som to preto, lebo som to počula od vedľajšieho stola. Je to asi šablóna, taktiež to vysvetľovanie, že teraz robím toto, a spraví to tamto, a tento prípravok obsahuje aminokyseliny, čo sú vlastne bielkoviny a tie sa nachádzajú v každej bunke. Pleť som mala naozaj hladkú. To sa musí nechať.
Ešte pred odchodom bolo treba vyplniť ďalší dotazník, o tom, či som spokojná, a či mám záujem o ďalšie služby. Zakrúžkovala som Nie. Po zaplatení 199,-SK spustím svoju úprimnú reč o tom, že nemám záujem ani o kúpu značkových výrobkov, ani o ďalšom komplexnom ošetrení za 1000,-SK, pretože sa mi to zdá byť drahé, takisto odmietam zaplatiť permanentku za 100SK pri každom príchode a jednoducho vysvetlím tým jej sklamaným očiam, že si môžem kúpiť kozmetiku aj v obchode a o mnoho lacnejšiu. Vtedy spozornie aj jej kolegyňa. Dievča žmolí nervózne papier v ruke, ohrádza sa: "Ale tieto výrobky...... (blablala)"
Samozrejme, iba tie ICH sú najlepšie, len tie ICH čistia do úúúúplnej hĺbky.
Odchádzam odtiaľ rezkým krokom a som rada, že už to mám za sebou. Nemám rada, keď sa ma niekto snaží zahnať do kúta štýlom: "Buď spravíš toto alebo spravíš ono" Vždy, a to vravím VŽDY je možnosť vlastného výberu, vždy môžem nepsraviť nič a odísť s kľudným svedomím , že nebudem platiť za niečo, čo nechcem. Inými slovami povedané, nikto mi nemôže nič vnútiť.
Idem do Tesca, kúpim dve bagety a kofču, zájdem za hladným frajerom a je nám dobre. Efekt hladká pleť ostal nepovšimnutý, takže operácia "kozmetička" bola na dve veci.
Myslím, že ženy dokážu vyzerať dobre aj bez 300 druhov krémov, masiek, vôd, a iných sajrajtov. To už nehovorím o tom cirkuse okolo. Podľa mňa aj chlap ocení prirodzenosť. Nie je to tak?
