Všetci sme ľudia. Narodili sme sa ako ľudia, a ako ľudia aj zomrieme. To však z nás "ľudí" nerobí. Sme síce z mäsa a kostí, ale občas nám chýba to ľudské vnútri. Zabúdame, že každý je iný, ale napriek tomu si zaslúži rovnaký prístup. Nenarážam teraz len na rasové predsudky, ale všeobecne na diskrimináciu. Odsudzujeme druhých za to, akí sú alebo nie sú, pritom v niečom sme stále takí istí. Sme ľuďmi.
Niekedy mi pripadá, že v živote sa zabúda na súcit, úprimnosť, dobrosrdečnosť.. Zákony majú vyššiu moc ako to, čo nám napovedá srdce. Je jasné, že nejaké pravidlá musia existovať, aby mohol fungovať štát a právny systém. Ale zasiahnu až vtedy, keď sa niečo stane. A môže byť aj neskoro. Bohužiaľ, zákon je zákon, a jeho porušenie sa trestá. Neraz by aj úradníčky chceli konať inak, ale nemôžu. Nespravodlivosť tu vždy bola, aj bude. To je isté.
Človek sa stretáva s inými jedincami každý deň. Teda pokiaľ netrpí socialnou fóbiou a neukrýva sa pred svetom. Vlastne.. ani nemusí ničím trpieť, ak tak nad tým rozmýšľam. Každý potrebuje byť občas sám. Ale to už odbieham od témy. Napíšem to polopatisticky (až infantilne): Človiečik sa spolčuje s ďalšími človiečikmi a vytvárajú skupinu. Tá skupina sa spojí s ďalšou a vytvorí niečo nové. Tak to funguje bežne. Neustály kolobeh. Spoločnosť tvoria jedinci. Každý jeden z nás je jej súčasťou, môže ju ovplyvniť alebo meniť, i keď je otázne do akej miery. Sama mám také motto: "Ak chceš niečo zmeniť, začni od seba!" , a to naozaj platí. Darmo je sťažovať sa na niečo (niekoho).. ak nepriložíme ruku k dielu alebo sa vôbec nesnažíme konať, veci sa do pohybu samé nepohnú. Vždy je niekto činiteľom deja.
Prečo sú predavačky také chladné? Píp. Všetko? Bude to 532. 50 ,- ... Chápem, únava robí svoje, navyše čas tlačí a nepustí do dlhšieho "rozhovoru". Ale mňa vždy poteší úsmev tej pani za pultom. Nemusí ani nič povedať, občas je jedno gesto viac ako slová. Niekedy to vo mne vyvolá až hrejivý pocit. A to platí všeobecne. ÚSMEV je naozaj dar. Vedci dokázali, že aj keď sa sami pre seba usmejeme (len tak bez príčiny), uvoľnia sa endorfíny, ktoré nám spôsobujú príjemné pocity šťastia. Veď si to skúste.
Dokážem sa tešiť aj z maličkostí. Milý pohľad, prekúkajúci lúč spomedzi stromov, smiech dieťaťa, dobre vykonaná práca, pochvala; stačí nejaký moment, chvíľka, čo možno trvá krátko, ale v mojej mysli ostane naveky.
