Spomienky mi nedávajú spávať. Hrýžu, vracajú sa späť ku mne ako bumerang. A ten dopad je vždy tvrdý. Moja hlava.. odletí v smere pravdy a lží. Fotky, obrazy tvarov pripomínajúce už neexistujúce.. to, čo ostalo len vo mne. Neviem sa oslobodiť - z predstáv- aké by to bolo keby.. aké to bolo.. aké to bude.
.
Žijem v strese s cieľom odohnať stres. Klin sa klinom (ne)vybíja.
.
Načo tá snaha? Niečo zmeniť, chcieť dokázať sebe aj druhým, že sa oplatí ostať a bojovať. Kolobeh zaužívaných vecí, ktoré sa podaria, pokazia, po....(doplň ľubovoľné slovo). Občas som z toho unavená a mám sto chutí so všetkým prásknuť.
Lenže vždy ma nejaký podnet prinúti prekonať sa. Preto ďakujem všetkým. Tým, čo ma milujú aj nenávidia. Vďaka VÁM mám možno krajší deň a vďaka mne ho možno budete mať aj vy.
Nevzdávam sa. Som tu.
Či sa to niekomu páči alebo nie.
.
.
Hľadám slová. Slová ako skončiť. Myšlienky sa mi prepletajú jedna cez druhú, neviem nájsť tú správnu.. Neucelené celky práve vytvorili ucelený celok. Aspoň na chvíľu..
