Ani neviem, kde to celé začalo, možno už pri mojom nervovom vykolesení, dotváraní stránky. Moje veľké poďakovanie patrí najmä coffeemu za výdrž a bdelosť pri tisícej otázke, ktorá mala byť pôvodne "naozaj len jedna otázočka". Pivo v účku to istí. .ale to sem nepatrí. Stránka je hotofka, na nete, aj poslaná profákovi, tak dúfam, že mu príde, inak ma asi šľak trafí ;)
Večer cca o siedmej mi zavolal P. , či nejdem von. Všetko bolo už dokončené, a po celodennom strávení času pri pc za pochodu Coldplay non-stop, som neváhala. Treba vypadnúť. Bolo mi jedno kam, jednoducho vytiahnuť päty z domu (k pätám sa ešte vrátim :D), preč od svetla monitora, klávesnice zachránenej od "šrotu" (ďakujem, tati;) a myšky, ktorú by som najradšej otrieskala o skaly ako chobotnice v Chorvátsku.
O pol ôsmej, s mierným meškaním (maminka chcela ešte pusu na líčko pred výťahom, a otázky typu: "Máš mobil? Do polnoci doma, jasné?" som odpovedala letmo pri stlačení gombíka -1 (suterén). Za barákom už čakal P. so svojím "fu" . A skoro by som zabudla, P. uhádol, mala som na perách LAK (!), tak ako každá žena ..=)
Najbližšia pumpa dočerpala šťavu do fu. Keby som ja mala svoje fu, tak by som určite benzín naliala mimo. Mne sa totiž takéto šťastíčka stávajú, i keď v iných oblastiach. A to už nehovorím o parkovaní, cúvaní, obrubníkoch, kamiónoch a.... kadečo nepredvídateľné. Prekrížený krížik "X" pred tým a rešpekt všetkým dobrým vodičom. Hm, ale otázne je, kto je dobrý vodič?!
Ivet s nejakou usmiatou kamarátkou nás čakali v meste s fľaštičkou zázračnej tekutiny (nie, alkohol to nie je), ktorá dezinfikuje, ošetruje a zvlhčuje (som zvedavá koľkí z vás sa snažia domyslieť a nevychádza im to;) . . Naša cesta smerovala k Auparku, ale zastala už pri smerovaní. Konrétne ju zastavil niekto iný. Našťastie 3 komunistické lekárničky zachránila tá správna. "No vidíte, pán vodič !" .. a nabudúce blinker ;)
Kubo v nemenovanej firme s tričkom "Rozhýbte sa..." bol už celkom rozhýbaný a presne vedel, na čo sme prišli. Na moje prekvapenie, odvedľa pozdravil aj kolega, ktorého tvár mi bola známa z hysterky. P. tam našiel aj pomalého kolegu z bývalej roboty, ktorého pre istotu ani nepozdravil. Vybavovačky dopadli tak, ako mali, fachčilo všetko, takže bol čas na prestávku. Pár ťahov do seba, pár slov o x-boxe (zas som mimo hry) a šup-šup do práce.
My cupky-ľupky do podzemného parkoviska, fu sme našli hneď, chvalabohu, že som si nemusela pamätať písmeno s čísielkom. Švéd by mal byť o 9ej online, mali by sme si pohnúť. Ani nechcite vedieť aké témy preberali P. s N., lebo by ste mohli dopadnúť ako ja. -3xdopéčka.. Ale tak, je pravda, že som sa plietla tam, kde netreba a rušila anglické myšlienkové pochody. Zahnaná do kútika, som radšej dzobkala posledné zrniečka ryže na tanieri. Aspoň, že to bolo mňamky.
To čo bolo potom, nenájdete ani vo filme.. Mladý muž P. zaútočil na nič netušiacu obeť, ktorá svojou štípajúcou odplatou vyprovokovala prudký úder zhora tupým predmetom do oka obete. M. padá nabok, v rýchlosti si neuvedomuje, čo sa stalo. P. si všimne M., ako sa zviera na koberci a po zistení, že M. to schytala priamo do ľavého oka, na požiadanie M. prinesie niečo studené. Lyžičku. Následne si obeť s lyžičkou na zranenom mieste odfotí na nový mobil. Z neznámych príčin sa obeť M. smeje, napriek veľkým bolestiam, ktoré vyvolali ružový opuch na viečku M.
Pointa: Myšička dostala pätičkou do očička ;)
P. to mrzí, mňa to rozosmieva, pokiaľ pri úsmeve nepoužijem sval ľavého oka.
Asi to nikto nepochopí, ale môj ranný strach vstúpiť do kúpeľne a pozrieť sa do zrkadla hovorí za všetko. Striasla som sa ako pri studenej sprche, vydržím to. Výsledok? Čakala som, že to bude horšie.. Opuch nespľasol, ružovú môžem predsa zakryť očným tieňom (ach, tie ženy). . Ale radšej sa na nikoho nebudem pozerať z profilu :)
