reklama

Po dlhej dobe

Už dlho som nič nepísala. Veľa ľudí sa ma pýta prečo. Ťažko hľadám odpoveď. Výhovorky typu nemám čas sú od veci, pretože ak človek chce, čas si nájde. To, že ma písanie už nebaví, by bola lož. Píšem stále, lenže v hlave. Slová sa nepremietnu na papier ani na monitor. Ostávajú vo mne a sprevádzajú ma vrúcnejšie ako tieň. Pretože nie vždy svieti slnko.. za to moja myseľ nikdy nespí.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (8)

Čo sa udialo zatiaľ keď táto stránka mlčala prázdnotou? Cez prázdniny som sa stihla poriadne vydovolenkovať - 13 dní v Grécku s P., 8dní s mamou v Tunisku, a na necelé dva dni v Terchovej, 7. septembra som stratila príponú "násť " a stala som sa dvadsiatničkou. Áno, tá malá nenápadná outsiderka, ktorá vníma okolie pol na pol, žijúca vo svojom svete plnom depresívnych myšlienok prelínajúcich sa s ironickým humorom, má 20! Znie to neuveriteľne. Sama tomu nemôžem uveriť. Keď sa na seba pozriem do zrkadla, stále vidím pubertiačku, ktorá sa nevie nájsť, nevie kam patrí a túži po nejakom vzrušujúcom dobrodružstve. Zážitku takom silnom, že zabudnúť sa nedá. Pre mňa za mňa nasadnúť na vzducholoď a preletieť ponad všetku súš aj vodné hladiny. . Hlavne nech nie je nuda.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ako som oslavovala 20tku? Mamina mi vravela, že ten vek si budem pamätať. Tak som si ho chcela zariadiť tak, aby som si ho aj ja pamätala. 7.9. vychádzalo na nedeľu, z toho mi bolo jasné, že celý víkend budem oslavovať:) Vopred som vedela, že napriek tomu, že nepijem, teraz piť budem. Jednoduchu som chcela. V piatok som mala chuť na tequilu. S P. sme po prechádzke mestom zablúdili do Radosti. Ešte som tam nebola predtým, navyše DJi hrali elektro, tak som sa celkom tešila.

Na stole tequilka, na ruke soľ a pred sebou citrón. Šup ju do seba.

Hmmm, dáme ďalšiu? A dáme..

Na viackrát alebo to kopneme do seba? Čo sa budeme babrať s tým. Šup ju do seba:)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Prišiel aj Kubo s kamarátkou. To sme už mali na stole B-52. Moja premiéra. Mňam. Šup to do seba!

Hmmm, P. ostalo trošku vodky v pohári? Šup ju do seba! (ale nie celú, to by som frajerovi predsa nespravila:)

Hudba gradovala, moje srdce skákalo a donútilo zdvihnúť zadok zo stoličky.

Večer sa blížil ku koncu, okolo tretej sme odchádzali. Ja by som ešte ostala, no držať niekoho na silu v podniku nie je dobrý nápad a sama som rozhodne ostať nechcela.

Sobota sa niesla v duchu 90tych rokov v Eláme. Stará zostava: P. + ja, Kubo, Rišo, Jožo, a nejaký kolegáč (alebo koláč - moja skratka), ktorý sa očividne príliš nebavil, na rozdiel od nás. Parádne sme sa vybláznili na všemožné hitovky. Klasika - elámovské akcie sú vždy super.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nedeľa (pokiaľ si dobre pamätám) sa niesla v duchu prekvapení. Ráno som sa zobudila, na mobile 7(!) správ. Blahopriania od kamarátiek, kamarátov, a od tatina, že mi zarezervoval lístky na Aliciu Keys. Paráda. Tam som chcela ísť! 

P. otvoril skrinku, vybral z nej obrovskú igelitku, poprial mi všetko najlepšie. Vôbec som to nečakala. Rátala som s tým, že trilógia o Báthoryčke, ktorú mi kúpil priamo na Čachtickom hrade, je k mojím národkám už vopred. Jednoducho ma úplne dostal. A to som ešte nevedela, čo ma čaká. Vyťahujem krabicu. V nej akýsi motorček. Načo asi tak môže slúžiť, vravím si a neviem na to prísť. Odrazu si všimnem druhú krabicu, na obale ja nakreslená guľa. A nie taká obyčajná. Otvorím ju, a vnútri je diskoguľa. Diskoguľa, ktorú som vždy veľmi chcela, a dychtivo som ju sledovala v každom podniku, kde sa objavila. Vyskočila som na P. Musel sa chudák zľaknúť, lebo moja radosť by vtedy vedela aj zabíjať:) Od radosti samozrejme. Aby toho nebolo málo, dostala som ešte batoh v krásnej fialovo-šedej kombinácií. Zamilovala som sa do neho hneď na prvý pohľad. A to nebolo všetko. P. mamina vošla do izby s tortou, na ktorej bola šľahačka s nápisom 20, dala mi kvetinky, čokoládku, cukríky.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Zavalená emóciami som prišla domov. Tam ma moja mamina čakala s tortou. Žiaľ, zjedla som jeden kúsok a viac som nevládala. Dostala som Tchajkowskeho, nafukovací vankúšik, prívesok, stláčaciu žabku. To všetko v predstihu, pár dní dopredu, pretože mamina nikdy nevie s darčekmi vydržať:)

Nedeľa sa končila motokárami. A tak bolo všetko ideálne:) Káry síce neboli najlepšie, tá moja zle točila, tak som sa hanbila za seba, že zas pred tými chlapmi vyzerám ako totálna amatérka :)

Tento článok neberte ako nejaké vychvaľovanie, musela som jednoducho niečo napísať. A poradie udalostí tiež nie je isté, to bude tým alkoholom asi. Trošku sa mi to v tej makovici poprehadzovalo, nevadí. Dnes je 21., občas mám problém spomenúť si na to, čo bolo včera, nie pred dvoma týždňami.

Čo dodať.. snáď sa splní vyhlásenie mojej mamy, že si budem svoju 20tku pamätať. A čo vy?

Michaela Brunovská

Michaela Brunovská

Bloger 
  • Počet článkov:  117
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Pozorujem. Počúvam. Píšem. Celým srdcom i dušou. Na plný úväzok. ____________________________________Informácia je bezodná studňa, do ktorej môže každý priliať alebo sa iba napiť. Je voľne prístupná. To je fascinujúce.Ak sa prostredníctvom novinára stáva informácia impulzom pre vyriešenie problému, mení apatiu na reakciu. To je satisfakcia. Panta rhei Zoznam autorových rubrík:  Čo som zažilaPocity nad cityFotografieMixér - úvahy a inéSeriály článkovPoéziaO Blogu

Prémioví blogeri

Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu