Keď sme dorazili, brodili sme sa cez les a kráčali dedinou, tak sme zbadali chalúpku.. takú staručkú s ozajstným čarom staroby. Každý sa rozbehol k posteli, aby si ju mohol adoptovať. Keďže ich tam bolo trošku menej ako bolo nás. Pomaly sme sa rozbaľovali a chytal nás hlad. Po ruke chipsy, keksíky, nič čo zasýti. Nakoniec Kika oznámila, že ide zohriať guláš, čo navaril jej tato. Milé od neho. Asi vedel, že banda hladošov bude ním nadšená. Guláš bol štipľavý, ale taký predsa má byť správny guláš.
Ako sa zvečerievalo, tak sa pomaly vyťahoval alkohol, finlandia citrus, jahodová vodka, víno, fernet. A už to išlo. Kikuška vytiahla gitaru, akordy a všetkým bolo ihneď do spevu. Až sa človek musel smiať na tom Maťovom speve, vlci majú konkurenciu. Inak sme celkom ladili. A nastala osudová udalosť. Ja s Mimou sme sa postavili pred dvere s vínečkom v ruke, akože cvak na spomienku spravíme. Lenže náš múdry Maťo bol akosi mimo zmyslov a hodil po nás vankúš. Takže asi viete, čo sa stalo. Vínom obliate, naštvané sme sa vyrútili na vinníka. Mima zobrala pohár vína a obliala mu čisto biele tričko. Vyzeralo to ako krv. Tam má, s nami sa nezahráva. Ako sa nálada rozbiehala, tak sa rozlieval aj etanol, čo malo aj následky. Traja ľudia o sebe nevedeli, dve baby odpadli, dvaja vypúštali tekutiny do lavóra. Ondrove hlboké tóny, ktoré pri tom vydával by som nepriala nikomu počuť. A človek má pri tomto spať. Ach..
Na ďalší deň Božia ruka (Kikina) prikázala Mišovi očistiť záchod, kde sa činila Mima. Prišli na rad darčeky pre oslávencov, smotanová tortička made by Kiki. Čas plynul a večer sa blížil. Posadali sme si pred dom, každý štamprlík pri sebe a ide sa hrať. Hra s názvom Ďakujem kkt ozaj. Pravidlá hovoria, že jeden povie tému, napr. značky áut a ostatní do kruhu hovoria. Ten, ktorý má okno, alebo povie to, čo už bolo, pije. A potom musí povedať Ďakujem kkt ozaj. Ak to nepovie, zas pije. Následne na to, on dáva tému a hra pokračuje. Poviem vám, že tie výplody, ktoré sa nám podarili by stáli za zapísanie do kroniky hlášok. Škoda, že mám takú slabú pamäť, keď pijem. Ale pamätám si moju: mali sme hovoriť názvy hypermarketov a ja som vypotila že Večierka. Kika na mňa kukla ako na zjavenie a ja som už len načiahla ruku s pohárikom k Ľubovi, hlavnému barmanovi. Postupne sme sa presunuli k ohníku. Milujem tú atmosféru, keď všeci sedíme v kruhu zababušený do diek a spolu sa smejeme. Opiekla som si špekáčik, tak ako Ľubo, ale ten môj nebol taký spálený. Chvalabohu. Oči sa mi zatvárali, až som napokon zaspala. Vôbec som nevnímala dianie okolo. Keď som sa prebrala, vyhlásilo sa, že sa ide piť Absinth. Tak to som zbalila všetky svoje švestky a ťahala som do chaty. Mierne som však mala zlý smer, tak ma Kiki nasmerovala. Prišla som do izby, kde som zjavne vyrušila muchľujúcu sa dvojicu, ale tak pred chatou spať nebudem. Vďakabohu, že ma zmohla únava, a ušetrila ma ďalších mľaskavých zvukov.
V každom prípade bolo super, aj keď som musela odísť skôr, lebo frajer sa nemohol dočkať. Ostalo mi kopu fotiek,zážitkov. Dúfam, že o rok zas.
