Čo som všetko stihla, keď som bola offline:
- pozrieť si filmy z môjho archívu
- prečítať knihu za dva večery
- venovať sa škole (a zistiť, že to nie je až také hrozné, stačí sa len odhodlať )
- urobiť si poriadok na diskoch v notebooku
- počúvať hudbu a relaxovať
- rozprávať sa viac s rodinou a viesť aj niekoľko hodinovú diskusiu (kľudne aj o blbostiach:)
a v neposlednom rade to malo aj kladný dopad na moju psychiku:
- utriediť si v hlave myšlienky a dať im voľný priestor
- oslobodiť sa od potreby všetko sledovať (kto, kam, kde, kedy, prečo, za čo)
Rada by som šla aj von, pokecať s priateľmi, nakoľko som bola v domácej liečbe po zubnom chirurgickom zákroku, nemohla som.
. . .
A myslím, že aspoň na týždeň som našla ten svoj vytúžený pokoj v duši.
Keď som dnes otvorila domovskú stránku facebooku, váhala som, či mám stlačiť to povestné "log in". Viem si predstaviť aj ďalší týžden bez fb. Nakoniec som do toho šla. A výsledok? 10správ, 10 upozornení na rôzne komentáre, 5 eventov a 1 žiadosť o priateľstvo. K tomu statusy o všetkých možných pocitoch a udalostiach, ktorých som nebola svedkom. Napriek tomu, nemám pocit, že som o niečo prišla.
Rozhodla som sa, že každý mesiac si dám takýto "ozdravovný týždeň". Možno zvládnem aj dva:)
Tento článok berte ako inšpiráciu. Vrelo odporúčam!