Béla Bugár
Politika Opusťme mantinely!
Od obdobia medzi dvomi kolami prezidentských volieb je verejnosť intenzívne masírovaná myšlienkou tzv. „novej politiky, nových tvárí“ .
O mne sa už objavilo všetko v médiách: som predsedom strany Most-Híd, mám rád sladkosti, štrúdlu a absolútny relax predstavuje pre mňa moja záhrada.Profil kandidáta na prezidenta Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Od obdobia medzi dvomi kolami prezidentských volieb je verejnosť intenzívne masírovaná myšlienkou tzv. „novej politiky, nových tvárí“ .
Na Slovensku sa na politickej scéne udomácňuje nový jav: Smer začína používať základný zákon tejto krajiny ako platidlo.
Napriek tomu, že mocenská mašinéria Smeru pokračovala aj na ostatnej parlamentnej schôdzi, strane Most-Híd sa podarilo presadiť zákon, ktorý pomáha vyše miliónu alergikov.
Pán premiér vo svojom „sociálnodemokratickom” balíčku nasľuboval veľa, ale zatiaľ málo konkrétneho. Cestovanie „zadarmo“ vlakom pre študentov a dôchodcov patrí medzi konkrétnejšie sľuby.
Na jednom zo svojich stretnutí s občanmi som sa prihovoril malému chlapcovi a opýtal som sa ho, čím by chcel byť, keď bude veľký. Povedal, že prezidentom. Keď som sa ho opýtal prečo, povedal: lebo prezident je múdry a je dobrý. Veľmi zjednodušená, ale o to výstižnejšia charakteristika prezidenta.
Voľby v r. 2012 priniesli na Slovenskú politickú scénu znova po 20 rokoch vládu jednej strany. Stalo sa už viackrát v ponovembrových časoch, že vládla jedna dominantná strana za pomoci menších koaličných partnerov – napríklad všetky Mečiarove vlády - , ale takto v takejto čírej podobne sa to nikdy predtým nestalo.
Význam slova a všeobecne inštitút demokracie si niektorí politici vysvetľujú naozaj svojsky. Vládny Smer je toho najlepším príkladom - ich počínanie v parlamente a niektoré vyjadrenia Róberta Fica hraničia so zdravým rozumom. Nariadenie poslancom Smeru nezúčastniť sa mimoriadnej schôdze vo veci obžaloby prezidenta, stále nedoriešená kauza ohľadne generálneho prokurátora, obviňovanie Ústavného súdu - takto si Smer predstavuje demokratické správanie sa.
Smer opäť dokázal, že význam slova istota, ktorú vo svojej predvolebnej kampani tak často zdôrazňoval, si vysvetľuje po svojom. Ľudová platforma, čiže KDH, SDKÚ a naša strana sme iniciovali mimoriadnu schôdzu kvôli stavu justície na Slovensku. Vládna strana však neschválila program schôdze a tak sme nemali možnosť diskutovať o témach, ktoré sú podľa nás aktuálne. Predseda parlamentu Pavol Paška sa dokonca vyjadril v tom zmysle, že je ochotný baviť sa o tejto téme kedykoľvek, ale nie teraz. Podľa Smeru teda súdnictvo funguje dobre, súdy svoju prácu vykonávajú dobre a ľudia sú spokojní?
Chcel by som sa v krátkosti vrátiť k môjmu minulotýždňovému vystúpeniu v parlamente ohľadne registrovaného partnerstva a objasniť isté názory. Mám taký pocit, že som reagoval prudko, možno až príliš prudko na vystúpenie pána Poliačika. Ako kresťana ma urážalo a stále uráža štýl a argumentácia pána Poliačika a to, že „priniesol“ meno Ježiša Krista do parlamentu ako argument tvrdiac, že on by za tento zákon hlasoval. Keďže poznám predošlé vystúpenia pána poslanca a jeho strany, nevedel som si to vysvetliť inak ako provokáciu. Nie som ochotný prijať tento štýl – toto je pre každého kresťana urážajúce a kvôli svojej viere som mal pocit, že sa musím ozvať.
Mnohí si myslia, že úlohou opozičných strán v parlamente je len kritizovať vládu, vyjadrovať sa k jej návrhom a hlasovať proti nim. Netvrdím, že to z časti nie je pravda, veď vo väčšine prípadoch sa názory opozičných a vládnych strán líšia a preto je logické, že sú otázky, v ktorých sa nedokážu zhodnúť. Ale úlohy opozície sa týmto nekončia. Dôležité podľa môjho názoru je urobiť všetko preto, aby sme my, ako bývalá vládna strana zachránili maximum z toho, čo sa nám podarilo dosiahnuť počas predchádzajúceho vládneho obdobia.
Za uplynulý rok a pol v odchádzajúcej koalícii, ale aj teraz som si všimol v politike jeden zaujímavý fakt. Do politických strán, resp. do ich okolia sa prebíjajú mladí, úspešní, sebavedomí, tvrdí manažéri. Dokázali vybudovať svojou dravosťou úspešné súkromné firmy, velili stovkám zamestnancov a socializovali sa v prostredí, kde boli centrom pozornosti, záujmu a platilo ich slovo. Ich rozhodnutia boli jediné správne. Na tomto samotnom fakte nie je nič zlé. Zlé to začína byť vtedy, ak sa tieto metódy uplatňujú aj v politike. Tu už nejde o súkromnú firmu, ale o štát a päť a pol milióna občanov. V politike nemôže platiť, že len môj názor je správny a už vôbec nemôže platiť metóda „po mne potopa“. V politike je potrebná pokora a schopnosť prijímať kompromisy.
Začiatkom novembra som ohlásil, že Andrej Hrnčiar, primátor Martina sa pridá k nám, a v budúcoročných voľbách sa objaví na kandidátke Most-Híd. Od toho momentu niektoré maďarské kruhy na nás neustále útočia, že cez primátora Martina sme sa spojili s Maticou slovenskou. Práve preto by som si veľmi rád vyjasnil niektoré veci.
Keď sme v 2009-tom, pred viac ako dvoma rokmi zakladali stranu Most-Híd, od prvého momentu sme vedeli, že budeme úspešní iba v tom prípade, ak sa okrem maďarských tém budeme venovať aj celospoločenským problémom, a stranu nezavrieme na čisto etnickom princípe, ale budeme úprimne otvorení tak Slovákom, ako aj ostatným menšinám.
Na kandidátke strany Most-Híd v predčasných parlamentných voľbách už poslanci za OKS nebudú. Preruší sa tak úzka a v mnohých prípadoch úspešná spolupráca medzi dvoma stranami, ktorá sa začala vo februári 2010. Oceňujem, že OKS ako jediná slovenská strana pred dvoma rokmi pristúpila k spolupráci so stranou Most-Híd, ktorá v tom čase existovala len pol roka. Boli pripravení čeliť aj možnému neúspechu s čerstvo založenou stranou, ako aj zazlievaniu určitej časti verejnosti za to, že sa spojili so stranou, ktorá je vo veľkej miere maďarská.
Politika je o zodpovednosti. Od momentu, keď sa politická strana dostane do parlamentu, nezastupuje už iba samu seba, ale aj svojich voličov. Väčšina parlamentných strán sa toto už dávno naučila. V momente, keď sa politická strana stane súčasťou vládnej koalície, jej zodpovednosť ďalej stúpa, keďže rozhodnutiami svojich ministrov, ale aj poslancov zodpovedá za dianie v celej krajine.
Najaktuálnejšou témou posledných týždňov je jednoznačne euroval. Táto „záležitosť” vyzerá zatiaľ tak, že SaS všade vyhlasuje, oni sú strážnymi anjelmi peňaženiek slovenských občanov, a ostatné tri koaličné strany stoja na zlej strane a usilujú sa o premrhanie peňazí občanov. Pritom je to úplne inak.
Uplynulý víkend sa opäť niesol v znamení intenzívnej, ale príjemnej práce. V Košiciach sa v sobotu konal V. snem našej strany. Deň predtým sme sa stretli s krajskými a okresnými predsedami, ako aj s primátormi a starostami z regiónu východného Slovenska.
Sedemdesiatsedem. To je počet poslancov, ktorí tento týždeň hlasovali za prijatie zákona o používaní menšinových jazykov. Naša snaha teda nebola márna, väčšina slovenských politikov dokázala, že sa neboja menšín, a menšiny môžu svoj materinský jazyk používať bez strachu. Čo viac si priať pred začiatkom letných prázdnin!
Prešiel už skoro rok, odkedy súčasná koalícia prevzala moc od trojice Smer-HZDS-SNS. Koaličnú zmluvu sme podpisovali plní nadšenia a verili sme, že sa nám čo najrýchlejšie podarí postaviť túto krajinu na nohy po nezodpovednom míňaní predchádzajúcej vlády. Klamal by som, ak by som tvrdil, že sa nám to už podarilo, ale vidím, že sme na dobrej ceste. Popularita koalícia napriek tomu stále klesá v očiach občanov. Nastal čas, aby sme sa zamysleli nad dôvodmi, prečo tomu tak je.
V posledných týždňoch opäť pociťujem, ako vzrastá nacionalizmus v našej krajine. Na stenách budov sa objavili nápisy, ktoré hanobia Maďarov a Židov. Rozmýšľal som, čo môže viesť asi dvadsaťročného mladíka k tomu, aby nasprejoval na dom takéto nápisy.