SÚDY, prosím nie!

Keď príde reč na „súdy“ väčšina ľudí zaradí spiatočku (99%). Len 1 percento vyvolených (politici, vplyvný podnikatelia, právnici, mediálne osobnosti, „pracháči“,...) sa s radosťou pustí do tohto „právne objektívneho“ procesu. Prečo?Jednoducho sú si „istý“ svojou „pravdou“, teda výsledkom. Zapoja okruh svojich známych, „bubáčiky“, médiá... A čas potrebný na rozhodnutie, ktorý bežne trvá roky (aj desaťročia), sa razom stihne za pár mesiacov. Veď tieto „kauzy“ nestrpia odklad. Čo tam potom, že babičkin prípad je na stole už 14 rokov. Z toho králika, klobásky, slaninky som si predsa nemohol kúpiť toho „bavoráka“. A kto bude platiť tie kožuchy (žene, milenkám, dcére), dovolenku na Floride, školu synovi, aj členstvo v golfovom klube niečo stojí. A čo politická kariéra, na staré kolená predsa musím z niečoho žiť! Urobil som si súkromný prieskum.Viete že ste v práve, pôjdete sa súdiť? Už ste mali niekedy súd? Aký máte názor na slovenské súdy? Mamina. „Za „komunistov“ sme sa súdili so susedom o časť pozemku, na ktorý sme mali „papiere“. Ale, neboli sme v správnej strane“. Rozhodnutie, prípad premlčaný (radšej sme to vzdali, vyhrážky, neprijatie na školu... a až teraz v „demokracii“ je prípad premlčaný). Babička (nejaká bezdomovkyňa v Nitre).Súdila sa so synom o byt, ktorý mu darovala. A on ju za to vyhodil na ulicu! V darovacej zmluve asi nemala klauzulu o doopatrovaní. Rozhodnutie, je v nedohľadne a babička na ulici. Už prestala veriť.Môj bratranec z druhého kolena to vymyslel najlepšie. Všetky problémy hodil za hlavu. Vyštudoval, naučil sa žiť v mútnych vodách a dnes, chodia za ním po poradu (moc mu stúpla do hlavy, škoda :(, chudobní príbuzní ho už nezaujímajú). „Stamgasti“ (U Špinavca v NR).Slová sú nepublikovateľné. Najviac ma zaujal pán v obleku (právnik, ktorý si odskočil z miestneho súdu). Ponadával si na systém, byrokraciu, „malé platy“, držgrošov, ktorých zastupuje. Na otázku koho zastupuje, sa len významne pozrel, naznačil prstom hore, „že vplyvnú“ osobu, ale meno neprezradil (ale bol grand a všetkým pri stole zaplatil „rundu“, mimochodom peňaženka plná päťtisícoviek). Právnička (bývalá spolužiačka).Súd ešte nemala. Ale, keď som sa pýtal ako, čo, kde, za kým... Poradila mi „jednoduché finty“ ako na „kolegov“. Všeobecne platí:1. Právna pomoc je veľmi dôležitá. Ak sa chce človek sám obhajovať (sám si pripraviť podklady...) už dopredu to má prehraté. Súdy majú svoj „vlastný jazyk“, kto ho neovláda je stratený.2. Právnici sú „strašne“ drahí. Je to pravda! Ale „sto ľudí, sto chutí“. Treba hľadať, pýtať sa, sú aj seriózni (a je ich dosť, no je ich ťažko vypátrať).3. Treba sa pripraviť na stresy, ohovárania, podrazy (čím väčšia kauza, tým väčšie problémy) a dostatok času (ten vám nikto neuhradí).4. Peniaze. Ak nemáte „dobrého“ právnika, zaplatíte aj za úplné, až bizarné „hlúposti“. 5. Ak sa dá, treba sa dohodnúť mimosúdnou cestou. Ale pozor. Nie ústna dohoda (čo nieje na papieri, je „vzduch“), ale písomne. Zmluva, dohoda na papieri je „svätá“(dá sa len ťažko prehrať, samozrejme podľa toho ako ju máte naformulovanú). 6. Sebavedomie (príklad si môžeme brať trebárs z Mojsejovcov). Keď budete domŕzať, pýtať sa, nebudete sa báť! Časom uvidíte, že i druhá strana vás začne viac rešpektovať.7. Legálne prostriedky (čím viac ich zapojíte, tým väčšia šanca na úspech v procese).8. Šťastie. Ak ste dieťa šťasteny, alebo ste v správny čas na správnom mieste, treba si len gratulovať. Bodov, ako na právnikov (súdy) je mnoho, menia sa od prípadu k prípadu. Podľa mňa sú najdôležitejšie VYTRVALOSŤ, ŠŤASTIE, ZNÁMOSTI, PENIAZE a DOSTATOK ČASU.