Tieň na hladine

Premietaš deň za dňom všetky situácie. Hľadáš náznak, zmysel, pointu, ktorá ťa nasmeruje k tvojmu rozhodnutiu. Je to kruté, ale ty vieš odpoveď. Vieš, že to inak nepôjde, vieš, že to musíš urobiť. No i tak sa brániš. Pred čím? Účty platíš len sám za seba. Niet sa čoho báť, ale ... Stále je tam maličkosť, ktorá ťa opäť vystrelí na začiatok. Stojíš na moste a sleduješ životné okamihy ľudí okolo seba.Malý chlapček naháňa kačice, kŕmi ich. Mamička pozorným okom sleduje svoju ratolesť, ale i tak vidieť, že si užíva prvé teplé lúče. Inline korčuliari už robia svoje desiate kolo a neustále zvyšujú rýchlosť. Študenti sa rozvalili na tráve a vedú zanietenú diskusiu o novom mobile. Veľká labuť sa pomaly blíži ku mne. Zaujala ju moja plastiková taška. Je tak krotká, že sa nechá pohladiť... Už je hodina po termíne, nikto neprišiel. Žiadna smska, žiaden telefonát, nič. Je to fakt, ktorý ťa neprekvapil. Niečo v tebe sa zmenilo. Uvedomil si si, že je tak všedný, tak obyčajný, ale napriek tomu, tak výnimočný deň.Dlhé čakanie, zapadajúce slnko, chladný vietor v tvári a maličké príbehy ľudí naokolo ti otvorili oči... Túžobne si čakal na telefonát, ale on neprišiel. Pípla ti smska a ty si bežal k mobilu s úsmevom na tvári, ale realita bola iná. Koľko času si presedel pri pevnej linke. Ale každé zdvihnuté volanie v tebe len potvrdilo, že nezavolá. Čakal si na niečo, čo sa nikdy nemalo stať, a ty si to vedel! Pomaly vstávaš zo stoličky. Vzďaľuješ sa. Si preč vo svojom novom živote. Zvoní telefón, pípa smska... Ale ty tam už nebudeš!