Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
S deťmi sa nikdy nenudíte. Máte stopercentnú garanciu, že či už teraz alebo v budúcnosti, problémy sa budú objavovať stále. Jeden za druhým. Ak ich ale naučíte ako väčší problém rozkúskovať na menšie a podporíte ich v rozvoji vlastných schopností riešiť problémy, dáte im obrovský dar. Dar, ktorý budú môcť využívať do konca života.
„Nápad na túto knihu sa zrodil v apríli 2002, keď sa nacionalista Jean-Marie le Pen dostal do druhého kola prezidentských volieb,“ vysvetľuje spisovateľ Grégory Samak. Jeho Tajná kniha je jedna z tých, aké ste možno ešte nečítali. Tajomná, záhadná a nadčasová.
Každá veľká lož sa začína malou. Najprv si ako dieťa zatajil, že si ukradol kamarátovi guľôčku, potom si sa prvý raz ulial zo školy, odpísal si úlohu od spolužiaka, vyfajčil si potajomky prvú cigaretu, vypil prvý pohárik vína, oklamal matku, keď si jej povedal, že si bol na tréningu, a pritom si vykradol novinový stánok. Ak sa ti prepečie malá lož, začneš si nahovárať, že sa ti prepečie aj veľká. Možno sa o nej nikto nedozvie, ale ten hlavný o nej vie. Ty. A už to ide. Padáš a padáš.
Chcel som sa najesť. Normálne sa naobedovať...a na pár minút vypnúť ten predvianočný tlak z práce. No jedol som príliš pomaly a tak ma skoro vyhodili z reštaurácie...
Stalin ho poslal do Ameriky. Vraj treba preskúmať americký potravinový priemysel. „A to najlepšie, čo tam objavíš, prenesieme sem k nám,“ dodal vodca, ktorému sa predsa nemôže odporovať. Aj tak sa mnohí čudovali, ako sa Mikojanovi podarilo tak dlho si udržať Stalinovu priazeň, zatiaľ čo ostatných členov politbyra „likvidovali“. A tak išiel a spoznal „nafúknuté semeno“, ako Mikojan označil popcorn, sledoval výrobu zmrzliny a spracovanie mrazeného ovocia. S mäsovýrobou však nemárnil čas. „Mäso je pre vás zlé,“ tvrdil mu Henry Ford. „Sovietski pracujúci by mali jesť zeleninu, sójové výrobky a ovocie...
Bol to neuveriteľný pohľad. Ten mŕtvy muž bol úplne vysušený. Sedel v kresle a rozďavené pery odhaľovali jeho tmavé zažltnuté zuby. Z hlavy mu ešte vždy viseli zaprášené chumáče odumretých vlasov. Pod pokožkou na tvári sa rysovali bledé lesklé lícne kosti. Prsty sa zošúverili, sčerneli a popraskali. Sedel v tom kresle pred zapnutým televízorom štyri mesiace. Neuveriteľné štyri mesiace! Bez toho, aby ho niekto našiel, zháňal sa po ňom. Aby kohokoľvek zaujímala jeho neprítomnosť.
„Marián Gáborík sa počas celej svojej kariéry vyhýbal akejkoľvek mediálnej konfrontácii,“ tvrdí o ňom jeho otec. „Vyjadrovať dojmy verejne mu vždy bolo cudzie. Ani vo vypätých chvíľach sa nenechal dotlačiť k tomu, aby svoje často oprávnené pocity krivdy ventiloval verejne.“ Teraz môžete Mariána spoznať tak, ako ste doteraz nemali šancu. Vďaka novej knihe.
Aj vy ste už narazili na chyby a chybičky v knihách? Gramatické, štylistické, či významové? Pred pár dňami som v knižnici náhodou natrafil na jedného zo svojich obľúbených autorov. Phillip Margolin píše skvelé právnické trilery a jeho Po zotmení som ešte nečítal. Hneď som sa doň pustil, tešil som sa ako malé dieťa... a teraz mám zmiešané pocity. Či to bolo po zotmení alebo cez deň, chvíľami som trpel a škrípal zubami. Uvažujem, či to bola zo strany vydavateľstva lajdáckosť, snaha ušetriť, alebo pohŕdanie čitateľmi.
„Buchla som Lucku lyžicou po hlave...ocko, myslíš, že sa Ježiško práve pozeral?“Detské otázky. Všetečné, úprimné a napohľad naivné. Väčšinou sú to nevinné otázky, ktoré vám však vedia zamotať hlavu a poriadne zavariť. „Prečo sa ten ujo hrabe v koši?“ Najmä ak tú „čudnú“ otázku položí dieťa na verejnosti. Milujem ich. Aj také tie otázky typu „A prečo dážďovka nekýcha?“ Jednoducho patria k obdobiam detí, z ktorých by nikdy nemali vyrásť.
Keď som pred pár rokmi cestoval po Kambodži, z pôvodne mierne obávanej cesty sa stal jeden z najkrajších zážitkov. „Je to jedna z najzamínovanejších krajín na svete,“ odhovárali ma známi a pridávali rôzne katastrofické scenáre. Môj otec mi odmalička vravel „pôjdeš do Kambodže lekvár kosiť“. Nikdy som nechápal, čo to znamená a tak som mal konečne šancu zistiť to:-) Bola to úžasná cesta a teraz som si ju pripomenul jedným zvláštnym spôsobom.
Je úžasné, ako dokážu maličkosti zmeniť náš život a ovplyvniť budúcnosť. Obyčajné veci, ktorým v danej chvíli neprikladáme dôležitosť. A neplatí to len vo vede, pri objavoch, ale aj vo svete literatúry. Tak napríklad slávna Agatha Christie, kráľovná anglickej detektívky – keby nebolo jej sestry Madge, nikdy by sme nespoznali Hercula Poirota, či slečnu Marplovú. Viete prečo?
Dnes večer krátko pred siedmou má nájdete pred telkou. Nezvyknem pozerať, takmer všetok voľný čas venujem čítaniu a knihám. No dnešný večerníček si nenechám ujsť. A už sa teším, ako budú pri mne sedieť moje dve dcéry a dobre sa nasmejeme.
Nemyslím prenesene, metaforicky, ale doslovne. Pozrite sa na tvár na obrázku, na obálke knihy – čo keby ožila a vystrašene na vás prehovorila? A naozaj spôsobila zimomriavky? Fičúrku, ktorá poteší všetkých fanúšikov rozšírenej reality, prvý raz použilo slovenské vydavateľstvo na novinke Oživovateľ.
"Ak existuje vo svete literatúry spravodlivosť, raz bude Harry Hole rovnako populárny a obľúbený ako Harry Potter.“ Túto poklonu hlavnému inšpektorovi románov Jo Nesba zložila spravodajská televízia CNN. A svetoznámy autor bestsellerov Michael Connelly asi hovoril za milióny čitateľov po celom svete, keď vyhlásil: „Jo Nesbo je môj nový obľúbený autor trilerov a Harry Hole môj nový hrdina.“ Vyše 20 miliónov predaných kníh. Na Slovensku v súčasnosti najpopulárnejší zahraničný autor detektívok, vyše 100.000 predaných kníh, ktorým dominuje inšpektor Harry Hole. Už takmer legenda. Kto to teda je?
Internet priam praská od výrokov a informácií, ktorými sa ľudia navzájom zahŕňajú. Najobľúbenejší seriál, kniha či jedlo, náboženské a politické vyjadrenia, vianočné darčeky, recept na večeru, čo ktosi navaril. A prečo? Lebo väčšina z nás vo svojej podstate túži iba po uznaní. Sme čoraz závislejší od toho, aby nám iní potvrdili, akí sme šikovní, pekní a múdri. Ako skvelo žijeme s partnerom, aké máme úžasné deti, akí sme šťastní na rozdiel od iných. Od tých, ktorí nemajú zmysel pre humor, jedia nesprávne jedlá, bývajú na nevhodnom mieste, zle vychovávajú svoje deti alebo majú pomýlené názory.
Dostal som knihu. Chceli mi urobiť radosť, keďže vedia, ako milujem knihy...v prvej chvíli mi zažiarili očká, ale vzápätí som pár sekúnd zarazene pozeral, čo to držím v ruke. Milujem Annu Kareninovú, bez problémov čítam v češtine a tak mi podarovali knihu Anna Karenina v českom preklade. Vraj „z antikvariátu, určite vzácna“. V ruke som však držal útlu knihu, ktorá mala 200 strán...hoci bežne máva táto kniha dva zväzky alebo jeden vyše 1000-stranový. Preboha, zľakol som sa. Kde mám zvyšok?!
Už asi dva roky mám s dcérami úžasný rituál – večerné čítanie. Umyť zuby, zaliezť do postele, zapneme lampičku a čítam im. A tieto sviatky sme si to teda poriadne užili. Zároveň som zistil, ako silno vedia deti žiť knihami, ich postavami a hrdinami a ako to prečítané prenášajú do svojho sveta. Stalo sa to včera pri prechádzke s mojou čerstvo šesťročnou dcérou Maťkou...
Sú knihy, ktoré nás niekedy vrátia na zem. Donútia vás zamyslieť sa nad tým, čo máte a že toho máte dosť, hoci sa neustále sťažujete, ste ufrflaní a občas preklínate život, čo vám to zasa urobil. Milujem takéto knihy, pretože nám dokážu otvoriť oči a aspoň načas nás zbavia nánosov negatívnych sebeckých myšlienok alebo prehnaných nárokov. Takúto knihu som práve dočítal.
Je krátko pred jedenástou. Deti spia, manželka vedľa mňa v posteli tiež spokojne odfukuje. Ja si pri lampičke ešte čítam Kód 1, najnovšieho Banáša, keď sa bytom rozľahne zvonenie. Ktosi je dolu pred činžiakom a zvoní. V tichom byte a v tme to znie ako siréna. Vyskočím z postele, lebo nechcem, aby to zobudilo deti a bežím do chodby.
Jo Nesbo ma vždy prekvapí novými metódami mučenia či zabíjania. Napríklad taký Žuk. Chrobák. Metódu vymysleli Rusi a používali ju na udavačov. Najprv mu ucho priklincovali k podlahe priamo pod strešný trám. Potom šesť veľkých klincov natĺkli do bežnej tehly, priviazali ju na lano, ktoré prehodili cez trám, a udavačovi prikázali, aby sa doň zahryzol. Pointa – a symbolika – spočívala v tom, že kým udavač vydržal držať ústa zatvorené, zostal nažive.
