Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Milujem večerný rituál, ktorý mám s dcérami už takmer rok. Každý večer si v detskej izbe sadnem k ich posteli a prečítame si rozprávku. Trošku sa povypytujú, podiskutujeme, na minútku-dve si ľahnem k jednej, potom k druhej a povieme si, čo pekné sme v ten deň zažili. Je úžasné, ako nás to spoločné čítanie dokáže naladiť a niekedy sa pristihnem, že mám z toho ešte väčšiu radosť ako deti. Tak napríklad včera sme sa strašne nasmiali:-)
Jana Shemesh je známa najmä tu, na sme.sk – či už zo svojich blogov, alebo reportáží z Blízkeho východu. Prvý raz som s ňou prišiel do kontaktu v zahraničnom spravodajstve Slovenského rozhlasu – rád som zaraďoval jej príspevky do vysielania; zaujal ma jej pohľad na izraelsko-palestínsky konflikt, jej snaha informovať poctivo a nezaujato. Sledoval som samozrejme jej neskorší boj s rakovinou a teraz som dočítal jej knihu o tomto zákernom boji.
Keď sa dieťa človeku dostane do srdca, už nejde o to, čo je správne a čo nie. Je veľa žien, čo porodili deti manželov, ktorých nenávideli... alebo ešte horšie, porodili deti mužom, ktorí sa na nich dopúšťali násilia. Tie ženy náruživo ľúbili svoje deti, hoci celý život nenávideli surovca, čo ich splodil. Pred láskou k dieťaťu sa prosto nedá brániť. A čo spraviť napríklad s dieťaťom, ktoré prežilo štyri šťastné roky s milujúcimi rodičmi, hoci svoju biologickú matku vôbec nepozná a tá ho chce teraz späť? Je spravodlivé vrátiť jej dieťa a odtrhnúť od rodičov, ktorý mu dali všetko vrátane svojho srdca?
Na niektoré knihy sa tešíte, ale rýchlo vás prejde chuť, nadšenie i záujem. Dlho sa mi nestalo, aby som nejakú knihu nedočítal z takéhoto dôvodu: jednoducho, preklad tú knihu zabil. Falšovatelia jedla od Thila Bodeho. Téma, čo nám potravinárske koncerny klamú do tanierov je veľmi zaujímavá, v mnohom dokáže otvoriť oči, inšpirovať...no to by ste tú knihu museli dočítať do konca. Ja som to nezvládol.
Vo svete hit, na Slovensku prepadák... prinajlepšom šedý priemer. Je množstvo príkladov, keď vydavatelia nadšene preložili bestseller do slovenčiny (píšem teraz o naozaj kvalitných knihách vo svojich žánroch), no vlažná reakcia čitateľov ich prekvapila až šokovala. Pritom kniha a autor majú slušné promo, výborný preklad, avizujú ho internetové kníhkupectvá a do výkladov dávajú kamenní kníhkupci. Jednoducho, akoby sme boli iní, možno zaspatí (niekedy sa kvalitný autor presadí až oveľa neskôr, po rokoch), hoci už v susednom Česku láme rekordy. Napríklad také severské krimi...
Sú knihy, ktoré vás zaujmú a potešia. Sú knihy, ktoré prejdú okolo vás a nijako zvláštne vás neoslovia. Sú tiež knihy, ktoré vás pozitívne prekvapia...a aj také, ktoré po pár stranách sklamane odložíte. No a sú knihy, ktoré sa dotknú vášho srdca a preniknú do duše. Ako táto o dvoch indických sestrách, ktoré prinútili žiť v ade, bordeli. „Musíš takýto život akceptovať. Nemá zmysel bojovať proti karme. Prijmi boží trest a možno sa znovu narodíš do lepšieho sveta.“ Naozaj také čosi treba prijať?
Hmm, odkiaľ majú hollywoodski režiséri predstavu, že keď ženy ležia vo vani, neobrusujú si chodidlá pemzou a necapkajú si na tvár hrubú vrstvu odfarbovacieho krému, aby si zosvetlili fúziky? Vo filmoch sa namiesto toho zvíjajú od rozkoše, keď si to robia samy, mydlia si prsia, žmýkajú si vodu zo špongie medzi stehná alebo si prikladajú pohár vychladeného vína na bradavky. Akože inak, sú pritom perfektne namaľované. Čestné slovo, keby muži vedeli, aká je realita, boli by veľmi sklamaní...
Mám dve dcéry a občas je to „o držku“. Niekedy sa čudujem tomu, kto vyhlasuje, že dievčatká sú sladké a milučké ako mačiatka. To fakt asi nestretol moje dve baby na vrchole aktivít. Ale inokedy si zasa vravím, že väčšie poklady som nemohol dostať. Už som si proste zvykol na tento paradox a začínam si otcovstvo užívať. Tak napríklad...
Mala iba deväť rokov. Jej nevlastný otec ju znásilnil a ona otehotnela. 36-kilové dievčatko malo vynosiť dvojičky, ktoré ohrozovali jej život. Matka dieťaťa poslúchla rady lekárov a súhlasila s potratom. Prípad sa dostal aj do médií a vyvolal pozornosť arcibiskupa, ktorý vyhlásil, že všetci, čo s interrupciou mali do činenia – teda dievča, matka i lekári – sú automaticky exkomunikovaní. Neskôr sa prípad preniesol aj do Vatikánu, odkiaľ prišlo so súhlasom pápeža rozhodnutie Kongregácie pre náuku viery: „Učenie cirkvi týkajúce sa absolútneho zákazu potratov platí bez akejkoľvek výnimky a dôvodom na interrupciu nie je ani ohrozenie života matky.“
Je úžasné, ak občas narazíte na knihu ako je Lampa. Je to príbeh plní vôní, chutí a hudby. Príbeh napísaný zmyslami. Užívate si nádheru, ktorá pred vami ožíva. V istých chvíľach, keď autorka opisuje lahodné a zmyselné vône, akoby som začul klavír, tóny Debussyho. A keď opisuje pálivé slnko, horúci vzduch, doslova som ho cítil aj ja. Lawrensonová má dar, talent a Lampa je skvelý tip na letné čítanie.
Príjemné piatkové ráno, cesta do práce, pohoda a víkend už voňajúci vo vzduchu. Už pri nastupovaní do električky som však mohol tušiť, že čosi nebude v poriadku. Vodič sa prihnal na zastávku a zabrzdil tak, že polovica vagóna bola mimo nástupného ostrovčeka. Nevadí, s úsmevom ide všetko ľahšie. Ale omyl, aj úsmev dokážete udržať len do určitej miery. Už o pár minút mi totiž zamrzol na tvári.
Je to miesto, kde sa na čašníka nemôžete dívať ako na čašníka a na predavača ako na predavača. Nemôžete tam nikoho posudzovať podľa vonkajšieho zdania. Vidíte starcov, čo hrajú dámu pod levou bránou? Podaktorí sú milionári. Tá žena pri pokladnici zasa pochádza z rodiny generálov cisárskej ríše. Ľudia tam nie sú tým, čím sa zdajú. Všetci však vedia o brutálnej masakre spred mnohých rokov a práve teraz sa vynárajú na povrch nové prekvapenia... A je jasné, že aj mŕtvych sa musí ktosi zastať!
O atentáte na prezidenta J.F.Kennedyho vzniklo množstvo konšpiračných teórií, kníh, domnienok, filmov. Čo z toho je pravdivé? Bol Oswald iba obetný baránok? Konal na vlastnú päsť? Išlo o rozsiahle sprisahanie? Tejto témy sa v najnovšom románe zhostil Stephen King a keď sa jeden z najpredávanejších autorov pustí do jednej z najvýraznejších udalostí novodobých amerických dejín, sľubuje to divokú jazdu. Jeho kniha získala na najznámejšom obchodnom portáli Amazon.com takmer 2000 recenzií a vyše 1200 päťhviezdičkových hodnotení. Aká teda je?
Určite to poznáte: ak sa vás čosi týka priamo, prežívate to intenzívnejšie. Pred pár rokmi som bol s kamarátom v Sýrii, zažili sme tam úžasné veci a stretli skvelých ľudí. No dnes ma pri každom otvorení novín, či zazretí správ v televízii pichne pri srdci. K Sýrii sa priblížila vojna... Boje v Sýrii si vyžiadali 70 obetí... Vraždy v Sýrii na dennom poriadku. Možno keby som v Sýrii nikdy nebol, tak by som to bral ako iba ďalšiu zahraničnú správu... Ako svet, ktorý je ďaleko a mňa sa netýka. Tak to predsa berieme mnohí...
Žijeme v dobe, keď všetci chcú všetko rýchlo a bez námahy. Skúste si vygoogliť „rýchlo a bezbolestne“ a vyhodí vám: „rýchlo a bezbolestne odbúrať tuk“, alebo „trvalá epilácia rýchlo a bezbolestne“ či „naučte sa rýchlo a bez námahy cudzí jazyk“. Ale čo by ste povedali, keby vám niekto ponúkol čokoľvek, čo inak trvá dlho, je s tým spojených plno starostí, vybavovania a problémov, ale vy to môžete získať lusknutím prstov a bezbolestne? Odolali by ste ponuke?
Vzali ste si niekedy v obchode vzorku kávy X zadarmo, aj keď pijete kávu Y alebo dokonca žiadnu? A čo všetky tie jogurtíky, keksíky, čokoládky, ktoré ponúkajú dievčiny pri ochutnávkových pultoch? A keď sa pozriete doma do skrine či zásuviek – nájdu sa nejaké reklamné tričká, nefunkčné perá, kalendáriky, ktoré ste získali úplne zadarmo? Hmm, dostať niečo úplne zadarmo je super pocit. Nula pôsobí na mozog ako alarm a zdroj iracionálneho vzrušenia. Nič na svete však nie je zadarmo, hoci súvislosti nemusíte vidieť hneď a tu. Za všetko sa platí. Aj za okrúhlu, lákavú nulu.
Milujem knihy. Papierové knihy. Ich vôňu (naposledy mi úžasne voňala kniha Strach múdreho muža), šušťanie papiera, vydarené obálky, ilustrácie...jednoducho pocit, že vôbec držím knihu v ruke. Nemám však problém prečítať si knihu na tablete či čítačke. Pred pár dňami sa mi dostala do ruky prvá slovenská čítačka e-kníh a testoval som odušu. A celkom ma to chytilo:-)
Z niekoho sa stane vymetač barov, zo mňa vymetač knižných veľtrhov:-) V Prahe práve beží knižný veľtrh Svět knihy, kde sa dajú násjť skvelé knižky, môžete tam stretnúť zaujímavých ľudí a vypočuť si inšpiratívne diskusie. Tak ponúkam malý pohľad na Svět knihy zopár fotkami a slovami.
Priznávam, že tejto knihe som sa snažil vyhýbať. Dlho a zámerne. Veľa som o nej počul, čítal a keďže mám sám dve malé deti, unikal som pred ňou. Nevedel som si predstaviť, ako ju budem čítať...a ešte aj keď som sa do nej napokon začítal, musel som vnímať stránky pomaly, v dávkach. Niežeby bola nudná či slabo napísaná – práve naopak. Označujú ju za jeden z najkontroverznejších románov 20.storočia a napríklad Miami Herald o nej napísal: „Kniha, ktorá pohne každým z nás.“ Vo mne pohla každou jednou bunkou, každou čiastočkou ľudskosti...
Túto knihu som nemal čítať. To veru nebol dobrý nápad. Popri cestách sa už objavujú bilbordy, ktoré pozývajú na dovolenku, k moru; vanie z nich slaný vzduch, cítiť piesok medzi prstami, už vidím lehátko na pláži, v ruke drink a parádna pohoda. A ja blbec som vzal do ruky novinku Borisa Filana Ako išlo oko na vandrovku, ktorá vo mne vyvolala Pavlovov reflex. A dovolenka ešte tááák ďaleko:-(
