Robím to, čo milujem...po dlhých rokoch v médiách som sa vrhol na knihy a vo vydavateľstve Ikar mám všetky možnosti a príležitosti, ako si ich vychutnať naplno. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Príjemné piatkové ráno, cesta do práce, pohoda a víkend už voňajúci vo vzduchu. Už pri nastupovaní do električky som však mohol tušiť, že čosi nebude v poriadku. Vodič sa prihnal na zastávku a zabrzdil tak, že polovica vagóna bola mimo nástupného ostrovčeka. Nevadí, s úsmevom ide všetko ľahšie. Ale omyl, aj úsmev dokážete udržať len do určitej miery. Už o pár minút mi totiž zamrzol na tvári.
Je to miesto, kde sa na čašníka nemôžete dívať ako na čašníka a na predavača ako na predavača. Nemôžete tam nikoho posudzovať podľa vonkajšieho zdania. Vidíte starcov, čo hrajú dámu pod levou bránou? Podaktorí sú milionári. Tá žena pri pokladnici zasa pochádza z rodiny generálov cisárskej ríše. Ľudia tam nie sú tým, čím sa zdajú. Všetci však vedia o brutálnej masakre spred mnohých rokov a práve teraz sa vynárajú na povrch nové prekvapenia... A je jasné, že aj mŕtvych sa musí ktosi zastať!
O atentáte na prezidenta J.F.Kennedyho vzniklo množstvo konšpiračných teórií, kníh, domnienok, filmov. Čo z toho je pravdivé? Bol Oswald iba obetný baránok? Konal na vlastnú päsť? Išlo o rozsiahle sprisahanie? Tejto témy sa v najnovšom románe zhostil Stephen King a keď sa jeden z najpredávanejších autorov pustí do jednej z najvýraznejších udalostí novodobých amerických dejín, sľubuje to divokú jazdu. Jeho kniha získala na najznámejšom obchodnom portáli Amazon.com takmer 2000 recenzií a vyše 1200 päťhviezdičkových hodnotení. Aká teda je?
Určite to poznáte: ak sa vás čosi týka priamo, prežívate to intenzívnejšie. Pred pár rokmi som bol s kamarátom v Sýrii, zažili sme tam úžasné veci a stretli skvelých ľudí. No dnes ma pri každom otvorení novín, či zazretí správ v televízii pichne pri srdci. K Sýrii sa priblížila vojna... Boje v Sýrii si vyžiadali 70 obetí... Vraždy v Sýrii na dennom poriadku. Možno keby som v Sýrii nikdy nebol, tak by som to bral ako iba ďalšiu zahraničnú správu... Ako svet, ktorý je ďaleko a mňa sa netýka. Tak to predsa berieme mnohí...
Žijeme v dobe, keď všetci chcú všetko rýchlo a bez námahy. Skúste si vygoogliť „rýchlo a bezbolestne“ a vyhodí vám: „rýchlo a bezbolestne odbúrať tuk“, alebo „trvalá epilácia rýchlo a bezbolestne“ či „naučte sa rýchlo a bez námahy cudzí jazyk“. Ale čo by ste povedali, keby vám niekto ponúkol čokoľvek, čo inak trvá dlho, je s tým spojených plno starostí, vybavovania a problémov, ale vy to môžete získať lusknutím prstov a bezbolestne? Odolali by ste ponuke?
Vzali ste si niekedy v obchode vzorku kávy X zadarmo, aj keď pijete kávu Y alebo dokonca žiadnu? A čo všetky tie jogurtíky, keksíky, čokoládky, ktoré ponúkajú dievčiny pri ochutnávkových pultoch? A keď sa pozriete doma do skrine či zásuviek – nájdu sa nejaké reklamné tričká, nefunkčné perá, kalendáriky, ktoré ste získali úplne zadarmo? Hmm, dostať niečo úplne zadarmo je super pocit. Nula pôsobí na mozog ako alarm a zdroj iracionálneho vzrušenia. Nič na svete však nie je zadarmo, hoci súvislosti nemusíte vidieť hneď a tu. Za všetko sa platí. Aj za okrúhlu, lákavú nulu.
Milujem knihy. Papierové knihy. Ich vôňu (naposledy mi úžasne voňala kniha Strach múdreho muža), šušťanie papiera, vydarené obálky, ilustrácie...jednoducho pocit, že vôbec držím knihu v ruke. Nemám však problém prečítať si knihu na tablete či čítačke. Pred pár dňami sa mi dostala do ruky prvá slovenská čítačka e-kníh a testoval som odušu. A celkom ma to chytilo:-)
Z niekoho sa stane vymetač barov, zo mňa vymetač knižných veľtrhov:-) V Prahe práve beží knižný veľtrh Svět knihy, kde sa dajú násjť skvelé knižky, môžete tam stretnúť zaujímavých ľudí a vypočuť si inšpiratívne diskusie. Tak ponúkam malý pohľad na Svět knihy zopár fotkami a slovami.
Priznávam, že tejto knihe som sa snažil vyhýbať. Dlho a zámerne. Veľa som o nej počul, čítal a keďže mám sám dve malé deti, unikal som pred ňou. Nevedel som si predstaviť, ako ju budem čítať...a ešte aj keď som sa do nej napokon začítal, musel som vnímať stránky pomaly, v dávkach. Niežeby bola nudná či slabo napísaná – práve naopak. Označujú ju za jeden z najkontroverznejších románov 20.storočia a napríklad Miami Herald o nej napísal: „Kniha, ktorá pohne každým z nás.“ Vo mne pohla každou jednou bunkou, každou čiastočkou ľudskosti...
Túto knihu som nemal čítať. To veru nebol dobrý nápad. Popri cestách sa už objavujú bilbordy, ktoré pozývajú na dovolenku, k moru; vanie z nich slaný vzduch, cítiť piesok medzi prstami, už vidím lehátko na pláži, v ruke drink a parádna pohoda. A ja blbec som vzal do ruky novinku Borisa Filana Ako išlo oko na vandrovku, ktorá vo mne vyvolala Pavlovov reflex. A dovolenka ešte tááák ďaleko:-(
Túto knihu naozaj nemožno kúpiť – nie preto, že by bola príliš drahá, alebo nedostupná, zakázaná, v jedinom exemplári... Práve naopak. Julo Satinský má stále veľa fanúšikov, ktorí si radi pochutnajú na jeho bonmotoch a predali by sa jej tisíce. Jeho novú knižku si však skutočne nemožno kúpiť z jednoduchého dôvodu: v kníhkupectvách ju dávajú zadarmo.
A je to tu! Konečne odštartovali filmové Hry o život, nakrútené podľa svetového bestselleru Suzanne Collinsovej. V Amerike sa už v predpredaji rozchytal neuveriteľný milión vstupeniek a oddnes si vychvaľovaný film môžu pozrieť aj slovenskí diváci. Ja som si ho včera pozrel na slávnostnej predpremiére. Aké sú teda prvé dojmy? Oplatí sa obetovať pár eur na kino?
Milujem knihy, ktoré útočia na všetky moje zmysly. Pri ktorých si idem oči vyočiť, zbiehajú sa mi slinky, do nôh dostávam túlavý tik a prsty začnú nepokojne ohmatávať virtuálne drobnosti. Nedávno sa mi to stalo pri knižke Parisian chic od slávnej módnej ikony Ines de la Fressange. Keď som sa dozvedel, že So šarmom Parížanky vyjde čoskoro aj v slovenčine, poskočilo mi srdce. Táto kniha totiž nie je len o šarme vonkajšom, čiže ako vyzeráte, ale aj o tom, ako sa cítite. Je to nádherná ukážka typického francúzskeho savoir vivre, umenia žiť.
Z každej novinovo-časopisovej strany, tv stanice, či bilbordov na mňa vyskakujú reality show: dnes večer sa začína Farma aj Hotel Paradise a ja veľmi tuho rozmýšľam, ktorú z týchto vzácnych relácií si pozriem. Našťastie rýchlo dospejem k odpovedi – ani jednu a radšej si vezmem do ruky knihu. O inej reality show. Stephen King o nej povedal: „Táto kniha je ako droga!“ a podľahla jej aj autorka Twilightu Stephenie Meyerová. Trilógia Hry o život.
Niekedy mám pocit, že si zabúdam užívať život. Možno máte podobný pocit a možno ste na tom oveľa lepšie. Často si však uvedomím, že sa iba náhlim, niekam sa ženiem, žijem pre iných a prestávam si vychutnávať drobnosti. Maličkosti, ktoré dokážu zázraky. A tak som začal používať trik, ktorý som kdesi vyčítal. Jednoduchý trik na pekný deň:-)
Kvôli nehode stratila krátkodobú, aj dlhodobú pamäť. Každé ráno sa zobúdza zmätená – nevie, kto je, kto spí vedľa nej, koľko má rokov a ako sa tam vlastne dostala. A každé ráno sa dozvie, že má takmer päťdesiat rokov, je vydaná za Bena, že sú šťastní a milujú sa. Na nič si nepamätá. Nemá plány, ani ambície. Nemôže mať, lebo na druhý deň všetko zabudne. Nemôže budovať na skúsenostiach, tešiť sa zo spomienok, rozvíjať sa. „Napísala som, že sa cítim ako mŕtva. Ale toto? Toto je horšie. Toto je, akoby som zomierala každý deň. Zas a znova...“
Má dva roky. Ešte nevie, aká je. Poviem jej: „Si milé dievčatko,“ a ona prikývne, akoby to chcela zopakovať. Kým však stihnem povedať viac, rozbehne sa za chudákom psom. So smiechom ho naháňa po dvore. Čo by sa stalo, keby som jej každý deň povedala niečo pekné? Odvráti sa od fontánky a zakričí: „Ahoj. Ľúbim ťa.“ Mám pocit, akoby ma vnútri niečo pošteklilo, jemne ako motýlie krídla. Po chvíli ku mne podíde a pritisne si líce na moju tvár. Objímem ju. Akoby vedela, že sa trápim. Chvíľu ju podržím a zašepkám: „Si múdre dievča. Si milé dievča. Rozumieš?“ Vravím jej to dovtedy, kým to po mne nezopakuje....
Milujem pekné veci. Žijeme v časoch materializmu, šašov, exhibicionistov, braku...a tak som vďačný za každé voňavé sústo. Obrazom sa veľmi nerozumiem (Picassovo múzeum v juhofrancúzskom Antibes ma rýchlo začalo nudiť:-)), ale toto ma naozaj dostalo. Verše Kamila Peteraja vpísané do nežných obrazov maliara Martina Augustína. Skvelé spojenie, ktoré je pastvou pre oči, aj dušu.
Niektoré záležitosti nie sú len božou úlohou... a keď Boh nekoná, musí zaňho konať niekto iný. Musí sa nájsť spasiteľ. Nie je však spasiteľ ako Spasiteľ. Tento je nájomným vrahom, dokáže meniť vzhľad a je prípadom takzvanej hypermobility. Nepotrebuje šminky, prezlečenie ani plastické operácie, aby menil výzor. Klame telom, gestami i mimikou. Odborníci to nazývajú visage du pantomime. Takýto vražedný spasiteľ rozhodne nie je jednoduchým protivníkom.
Je úžasné, ako vám jediný človek dokáže zmeniť život. Človek, ktorý vás pochopí, vidí vo vás to dobré a chce vám pomôcť nielen preto, že sa to patrí, ale naozaj zo srdca. Viktória prežila kruté detstvo. Bola v domove, v pestúnskych rodinách, ktoré s ňou zaobchádzali zle, v jednej ju dokonca vyhladovali, nikto jej neveril... Ale aj odvrhnutý, nemilovaný a osamelý človek bez koreňov je schopný milovať rovnako ako ktokoľvek iný.
